Minister práce Erik Tomáš z Hlasu oznámil novinku s tým, že ľudia, ktorí sa do aktivačných prác zapoja, budú vykonávať „menšie služby pre mestá a obce, samosprávne kraje a organizácie“. Nechcú vraj, aby dlhodobo nezamestnaní len sedeli doma a nič nerobili. Takto budú môcť zveľaďovať svoju obec, uchovať si pracovné návyky, prípadne zlepšovať svoje zručnosti, aby boli pripravení pre pracovný trh. Potiaľ je to chvályhodná iniciatíva.
Projekt nie je nový, s istými obmenami sa tu vyskytuje už niekoľko rokov. Predseda Združenia miest a obcí Slovenska Jozef Božik iniciatívu víta a vraví, že tak nielen pomôžu nezamestnaným, ale aj mestá a obce budú čistejšie. Podľa ministra rezort priam plní požiadavku ZMOS-u. Vyriešia sa teda hneď dva problémy: chudobní si privyrobia a pomôžu chudobným obciam…
Znie to pekne, na celej veci je však predsa len chybička krásy. Minister sa chválil, že časť dávky v hmotnej núdzi je už teraz podmienená tým, že si ju treba odpracovať. Fajn. Princíp zásluhovosti za každú cenu je však príznačný skôr pre pravicové strany, oháňala sa ním SaS. Nepochybne aj preto, že dlhodobá nezamestnanosť sa týka do veľkej miery ľudí z „vylúčených komunít“ a tým prischla nálepka občanov, ktorým sa nechce pracovať.
Ministerstvo pod vedením ľavicového ministra by však mohlo zvoliť veľkorysejšiu filozofiu bez predsudkov. Mzda je mzda, je to odmena za prácu a mala by byť dôstojná. Dávka je dávka, je od slova „dávať“. Prečo jej získanie podmieňovať prácou a ešte k tomu zle platenou? Potom už nehovorme o nezamestnaných, ale o lacnej pracovnej sile. Trocha sociálnejší pohľad na ľudí bez práce by Slovákom nezaškodil. Pomoc ľuďom v núdzi sa nazýva solidarita.