Dôvod, prečo premiér v uplynulých dňoch v súvislosti s vojnou na Ukrajine tak intenzívne preháňal, je prostý: pred „bojovou poradou v Paríži“ – ako pondelkovú schôdzku zvolanú prezidentom Macronom nazval – chcel ukázať, že má na vec iný názor ako zvyšok lídrov EÚ, aby tak pred svojimi voličmi vopred ospravedlnil prípadný súhlas so závermi schôdzky.
Všetci to máme v čerstvej pamäti. Pred stretnutím s ukrajinským premiérom v Užhorode chrlil síru na Ukrajincov, aby im vzápätí vyjadril podporu a následne v Bruseli súhlasil s masívnou finančnou podporou Kyjevu, čo Denys Šmyhaľ nazval „novým pragmatizmom“. Táto dvojtvárnosť ma jediný cieľ: byť „za pekného“ u vlastných voličov a zároveň aj v „nenávidenom“ Bruseli.
Všetko sa to začalo v sobotu, keď premiér uverejnil na svojom facebooku 4-minútové video. To sa začína slovami: „Západ nemôže priznať, že stratégia využiť konflikt na Ukrajine na zničenie Ruskej federácie nefunguje.“ Veľmi silný výrok. Prečo si však putinovskú propagandu osvojil premiér členskej krajiny EÚ a NATO? No aby svojim voličom ukázal, že sme síce súčasťou toho „zlého Západu“, ale vidíme to inak a robíme „samostatnú“ zahraničnú politiku (čo, mimochodom, zopakoval o dva dni neskôr).
Je zvláštne, z čoho všetkého ide mráz po chrbte Robertovi Ficovi, pretože historická skúsenosť nám hovorí, že mráz prichádza z Kremľa.
V nedeľu zasa riešil fiktívnu dilemu: „Aj keby ma mal môj postoj stáť funkciu predsedu vlády, urobím všetko, aby som zabránil priamej účasti slovenských vojakov vo vojne na Ukrajine.“ Nevedno, prečo Fico vytvára dojem, že teraz budú musieť slovenskí branci narukovať na Ukrajinu, pretože ak s takýmto krokom nebudeme súhlasiť, nik nás k nemu nemôže donútiť a už vonkoncom to nebude mať vplyv na jeho funkciu. Napokon, hneď na druhý deň svoje slová vyvrátil s tým, že takýto návrh by musela podať vláda a schváliť Národná rada, čo je pri súčasnej konštelácii absolútne nereálne.
Ak sa teda niektorá krajina rozhodne poslať svojich vojakov na Ukrajinu, je to jej zvrchované právo. Treba dodať, že takéto úvahy sa už v minulosti objavili, a vzhľadom na to, že situácia na Ukrajine sa nevyvíja dobre, nebolo by to až takým veľkým prekvapením. Išlo by však skôr o symbolické gesto.
No a do tretice: je zvláštne ak premiéra členskej krajiny EÚ a NATO trápi viac to, že spomínaní vojaci budú možno nasadení aj v bezprostrednej blízkosti slovenských hraníc, ako to, že v prípade porážky Ukrajincov bude Slovensko v Užhorode hraničiť s Ruskom.
Je zvláštne, z čoho všetkého ide mráz po chrbte Robertovi Ficovi, pretože historická skúsenosť nám hovorí, že mráz prichádza z Kremľa. Toho sa v skutočnosti treba obávať oveľa viac ako rôznych fiktívnych hrozieb.