Už tri dekády po sebe sú zimy teplejšie, než bývali, sneh je vzácnosťou. Voda tejto zime nechýbala. Dažďových zrážok spadlo toľko, že sa rozhýbali svahy po celom Slovensku a v kombinácii s pár stupňami mrazu opäť popukali skaly nad frekventovanou cestou pod Strečnom.
Zdá sa, že niekdajšie istoty sa skončili. Zima nie je zimou, jar jarou. Prestali platiť pranostiky o troch zmrznutých svätcoch Pankrácovi, Servácovi a Bonifácovi, aj o Žofii, ktorá na konci mája víno vo viniciach do samého dna vypila. František Hečko ich vyčíňanie nezabudnuteľne zobrazil v Červenom víne. Odohralo sa to pred vyše sto rokmi a opätovne sa zopakovalo v niektorom z ďalších desaťročí.
V posledných rokoch je všetko inak. Mrazy prichádzajú v marci alebo udrú v posledných desiatich dňoch apríla, keď vegetácia ožila. Príroda akoby prišla o ustálený poriadok, všetko sa uberá, nevedno kam. Dopestovanie ovocia sa stáva riskantnou záležitosťou, ako aj bývanie či cestovanie pod strmými skalnými svahmi. Do všedných vecí budeme musieť investovať viac než v minulom storočí.
Existujú bezpečné spôsoby, ako uchrániť sady pred mrazmi, lenže vybudovanie protimrazových závlah ide do desaťtisícov eur. Vlani stál kilogram chutných slovenských marhúľ a broskýň od 4 do 5 eur, čerešne prekonávali aj cenu 8 eur. Niekde ovocie zázrakom prežilo, lebo sadom vybrali vhodné polohy. Na rovinách a v údoliach, kde je mráz najnebezpečnejší, ich ochránili pálením sviec, dreva a protimrazovými závlahami.
Sprievodným znakom globálnej zmeny počasia sú aj mrazy útočiace po zime. Musíme reagovať nielen na ne, ale na celý rad zmien vyprovokovaných zmenou klímy. Ide nám o život.