Teraz im zákonodarcovia priznali ešte viac práv. No ani oni sa neodvážili nazvať ich zväzky manželstvami, hovoria iba o „partnerstve“. Zrovnoprávnili ich v otázke majetku, nie však pri adopciách detí. Tie si môžu v Česku adoptovať rovnakopohlavné páry len v prípade, že jeden z partnerov (či jedna z partneriek) je biologickým rodičom dieťaťa.
Na Slovensku ešte tak ďaleko nie sme. V Ústave SR sme si dokonca zakotvili definíciu manželstva ako zväzku muža a ženy.
Adopcie detí pármi rovnakého pohlavia niekoľkokrát svojimi vyjadreniami podporil aj český prezident Petr Pavel. Na Slovensku je v tejto otázke LGBTI komunite naklonená prezidentka Zuzana Čaputová. Ešte keď sa uchádzala o kreslo hlavy štátu, sa v jednej z debát so svojím konkurentom Robertom Mistríkom vyjadrila, že je síce za to, aby dieťa vyrastalo s oboma biologickými rodičmi, ale za lepšiu možnosť ako detský domov považuje výchovu dieťaťa dvoma milujúcimi ľuďmi. Mistrík vajatal, adopcie však jednoznačne odmietol, a Čaputovú jej odvaha v prieskumoch verejnej mienky vystrelila prudko nahor. Opäť sa potvrdilo, že konzervatívne Slovensko je tak trochu mýtus.
Tému registrovaných partnerstiev najprv veľmi vlažne až alibisticky presadzovala SaS, no s konzervatívcami vo vláde ani nemala šancu. Teraz je to jedna z hlavných tém Progresívneho Slovenska, ale to ju z opozičných lavíc už vôbec presadiť nemôže. A úprimne, adopcie detí gejmi a lesbami sú citlivou témou. Slovensko ešte nedozrelo na iné veci, nie to na takéto „progresívne výstrelky“. Ale ak sa rozhliadneme po svete, je jasné, kam smerujú civilizované krajiny. Nie, žiadna „LGBTI+ ideológia“, len rovnosť ľudí s inou identitou a sexuálnou orientáciou.