Inak sa totiž nedá vysvetliť do očí bijúca absurdita: do europarlamentu kandidujú politici, ktorí nedávno získali poslanecký mandát v NR SR a sú „udomácnení“ v slovenskej politike. Prečo majú po pol roku záujem „utiecť“ do Bruselu? Ani lákavá ponuka finančného balíka či vidina štedrého prilepšenia k dôchodku nedávajú spoľahlivú odpoveď.
Hoci zvážme aj tento aspekt: mesačný plat europoslanca je od júla 2023 9 975,42 eura. K tomu príspevok 4 950 eur na vedenie kancelárie plus uhrádzanie cestovného. Na asistentov má poslanec vyčlenenú sumu 28 696 eur mesačne (ako asistent pôsobil v minulosti aj predseda PS Michal Šimečka, vtedy u poslanca Smeru Borisa Zalu). Priznajme si, že to nie je na zahodenie. A k tomu riadne prilepšenie k dôchodku (v tisícoch eur). Monike Beňovej („slúži“ od roku 2004) bude mesačne k penzii pridaných takmer 5 000 eur, Anne Záborskej už vyše 3 000 eur, o niečo menej Borisovi Zalovi a Lucii Ďuriš Nicholsonovej, ktorá sklamaná v politike končí, o vyše 1 500 eur.
Čítajte viac Brusel ako zlatá baňa. Slovenskí europoslanci majú penzie v tisícoch eur
Mená ako Richard Sulík, Andrej Danko, Ľuboš Blaha, Ľudovít Ódor, Jana Bittó Cigániková, Rudolf Huliak, ministri Tomáš Taraba a Martina Šimkovičová už teraz zaručujú peknú melu. Republika pravdepodobne zaradí celú svoju špičku, predseda Milan Uhrík obhajuje mandát. O reštart sa pravdepodobne pokúsi „bodycounter“, „multiotecko“ a „staviteľ nájomných bytov“ Boris Kollár s celou svojou „rodinou“. Jeho bývalá dvojka Milan Krajniak už kandiduje ako líder za Kresťanskú úniu.
V budúcom europarlamente i v komisii pôjde o veľa. To si už uvedomujeme aj na Slovensku. Preto by naši politici mali brať júnové voľby vážne a nie ich zneužívať na stranícke šou.
Nie je vylúčené, že po prezidentskom predstavení sa do druhého dejstva pustí známy „dramatik“ Igor Matovič. Progresívci do obhajoby prvenstva okrem Ódora a doterajších europoslancov nasadzujú donedávna tvár verejnoprávnej RTVS Veroniku Cifrovú Ostrihoňovú. Za Smer obhajuje najdlhšie slúžiaca europoslankyňa Beňová. V KDH bude post obhajovať manželka predsedu strany Miriam Lexmann a doplní ju exminister Viliam Karas. Čakáme na Hlas.
A to sa na Slovensku rozdeľuje 15 miest, PS a Smer môžu pri trochu šťastia pomýšľať na štyri miesta, ostatné strany budú bojovať o jedno, dve miesta, tak načo taký pretlak?
Richard Sulík to s návratom do Bruselu myslí vážne, v marci končí na poste predsedu SaS a europarlament je skvelá pozícia na „upratanie sa“. Aj bývalý nestranícky premiér Ľudovít Ódor to po priznaní farby myslí vážne. Ľuboš Blaha dosiahol na Slovensku strop, na žiadne ministerstvo si asi netrúfa a pri jeho záujmoch je EP logická voľba. Ambiciózna je ako vždy poslankyňa Cigániková – do laty chce dať európske zdravotníctvo.
No Andrej Danko vopred vyhlasuje, že len potiahne kandidátku a potom si rozmyslí, či sa aj "presťahuje“ do Bruselu. Túto dilemu nebude riešiť ako jediný. Prečo kandidujú Taraba a Šimkovičová? To chcú v júni ako ministri skončiť? To si z nás politici robia zase žarty?
Ak áno, tak v tom najnevhodnejšom čase. EÚ stojí na križovatke. Na jednej strane hrozba z východu, na druhej sa zmieta v množstve vlastných problémov, na ktoré nemá žiadne spoľahlivé riešenia. Ak áno, tak dosť radikálne, sebapoškodzujúce – ideologické alebo populistické s vágnymi, prázdnymi sľubmi: chýba vôľa po pragmatizme a kompromisoch. V budúcom europarlamente i v komisii pôjde o veľa. To si už uvedomujeme aj na Slovensku. Preto by naši politici mali brať júnové voľby vážne a nie ich zneužívať na stranícke šou.