Minister financií Ladislav Kamenický zo Smeru by však chcel s cenami potravín niečo urobiť – vláda plánuje infláciu znížiť na 3,2 percenta. Ambícia je to pekná, uvidíme, či sa ju podarí naplniť.
Politici často tvrdia, že za vysoké ceny môžu zlé reťazce. Čísla to však nepotvrdzujú, podľa oficiálne dostupných údajov ich zárobky nerástli tak, ako by niekto očakával. Je však pravda, že zisky obchodov za rok 2023 ešte zverejnené nie sú. No podľa údajov za rok 2022 z Finstatu aj po zarátaní všetkých nákladov, ktoré v časoch inflácie rástli, väčšine obchodov dokonca marže klesli.
Logicky: každý obchodník chce dobre zarobiť. Ale zvyšovaním cien donekonečna vyššie zisky nedosiahne, pretože ak niečo zdražie príliš, zákazník si to radšej nekúpi, vylúči určité potraviny. Naopak, nižšie ceny lákajú, aby sme si toho do košíka naložili viac a v konečnom dôsledku nezaplatíme za nákup až tak málo.
Pravda, ak reťazce tlačia ceny dole, aby boli pre zákazníka atraktívne, tí, čo na to doplácajú, sú malí výrobcovia, ktorí si nemôžu dovoliť lacno vyrábať. A tak, ak je tlak na zníženie cien silný, za obeť padne kvalita a dopláca na to zákazník.
A je tu ešte ďalšia kategória ľudí, ktorí infláciou trpia. Ak chce obchodník znížiť náklady, uberie na platoch zamestnancom, teda pokladníkom a pokladníčkam. Ak porovnáme platy v obchodoch na Slovensku s platmi v iných krajinách Európskej únie, sú na tom naši predavači podstatne horšie.
Ceny sú tu už porovnateľné s cenami potravín v EÚ (kvalita, a najmä pestrosť ponuky, samozrejme, nie). Na Slovensku si musíme na nákup vyčleniť vyššie percento zo svojho príjmu ako v iných európskych krajinách. S týmto však Kamenický sám nič nenarobí. Náskok vyspelých krajín EÚ sa zo dňa na deň dohnať nedá.