Polícia tragédiu stále vyšetruje a keďže podľa jej vyjadrení nemôže v tomto procese zverejňovať žiadne informácie, vyzerá to, ako by vec uviazla na mŕtvom bode. Tak to aspoň vidí Romanov otec. Ten teraz žiada, aby riaditeľ školy odstúpil, pretože podľa neho nesie zodpovednosť za to, že na škole sa dhodobo udomácnilo šikanovanie. Inicioval tiež prešetrenie prípadu Štátnou školskou inšpekciou.
Dôvod – aby viac k podobným udalostiam nedochádzalo. Z postoja školy je sklamaný. Syn zanechal v mobilnom telefóne správy na rozlúčku. Chcel, aby ich prečítali spolužiakom v triede a tiež riaditeľovi. S poslednou prosbou syna však u vedenia školy nepochodil. Vraj aby neprehlbovali traumu žiakov. Ak bol Roman naozaj obeťou šikanovania, je zvláštne, že jeho duševné zdravie školu netrápilo. Synove slová, akýsi Romanov odkaz, sa preto otec čoskoro chystá zverejniť.
Človek sa však stále pozerá do minulosti s otázkou: Nedalo sa tomu zabrániť? Fotografie dnes už nežijúceho tínedžera vyvolávajú smútok a množstvo otázok, na ktoré už nedostaneme odpovede. Milý usmiaty chlapec. Prečo sa stal obeťou a prečo sa iní stali agresormi? Škola nesie veľkú zodpovednosť, ale odpovede hľadajme v rodinách detí z Parchovian. Prečo sa v obyčajnej slovenskej dedine na východe Slovenska šírila medzi deťmi chuť ubližovať? A koľko je takých škôl na Slovensku? Žijeme v spoločnosti, ktorá praje násilu?
Škola má na svojom webe zverejnený program proti šikanovaniu. Kladie si pekné ciele, chce v škole vytvoriť také prostredie, kde by sa žiaci cítili bezpečne. Ide len o to, aby tieto ciele nezostali na papieri, teda na webe.