Ak by sa teda Ľubomír Galko aj po voľbách udržal vo vládnom kresle. Pre opakované nezhody „po vzájomnej dohode“ sa chystá do civilu náčelník generálneho štábu Ľubomír Bulík.
Keď padla vláda, Galko chcel svoje rozhodnutie zmeniť. Teraz je zrazu prekvapený, že to nejde. A vláda je zase prekvapená, že ani po dvoch mesiacoch nemá za Bulíka pripraveného náhradníka… To bude slovenská armáda bez najvyššie postaveného profesionálneho vojaka? Je to ešte komické, alebo už trápne?
Pekne, že Galko v dnešnej finančnej mizérii šetrí, napríklad rozpustením folklórneho súboru Jánošík či tankového vojska. Ale strategické rozhodovanie o budúcnosti ozbrojených síl je čosi celkom iné ako handlovanie vo veľkopredajni potravín. V nej netreba vidieť ani za roh, nieto za horizont, stačí myslieť na dva-tri týždne dopredu. Aj personálna politika v generálskych špičkách si vyžaduje viac ako cit pre výhodnú objednávku tristo kilogramov zelených mandarínok, ktoré chce obchodný manažér v poslednej chvíli vrátiť dodávateľovi.
Galko pritom nevybočuje z radov predstaviteľov SaS. Vo svojich „civilných“ zamestnaniach boli iste šikovní prefíkanci. Len im to dajako na štátnickú funkciu nestačí.