Žiadne revolučné odporúčania však v správe nenájdeme. Skôr zaujme iný uhol pohľadu. Predsa len OECD je výsostne odborná organizácia a nezávislý pohľad bez politického nádychu na stav a perspektívu našej ekonomiky je vítaný ako soľ.
Samozrejme aj v OECD vedia, že najpálčivejší problém je najvyšší deficit verejných financií v EÚ, ktorý pre súčasnú vládu vyrobila Matovičova a Hegerova vláda. Konsolidačná diéta nebude bez odriekania. Hoci nateraz vo vybičovanej prezidentskej kampani to nie je top téma, po júnových európskych voľbách sa tak stane.
Čo zaujalo okrem napríklad čoraz vyššieho nedostatku kvalifikovanej pracovnej sily, po ktorej sa musíme obzerať v zahraničí, zvlášť na Ukrajine, je klesajúca dostupnosť bývania. Nielenže strpčuje život čoraz väčšiemu počtu najmä mladých ľudí, má aj negatívny dôsledok na flexibilitu pracovnej sily, teda aj na ekonomický rast. Výstavba nájomného bývania sa opäť stáva prioritou – teraz, dúfajme, bez Kollárových bombastických revolučných experimentov, ktoré zostali iba v rovine sľubov.
Ani to nám nepomôže, ak pri transformácii na elektromobilitu zmeškáme vlak. Bez vzdelanej domácej pracovnej sily nám svetové automobilky dajú zbohom. Po rokoch sľubov a príprav je načase, aby z našich stredných a vysokých škôl konečne začali vychádzať v dostatočnom počte takí absolventi, akých požaduje náš priemysel. Je to už evergreen, od reči treba konečne prejsť k činom.
Našu ekonomiku v najbližšej dobe čaká nemalo výziev. Ak ich nezvládneme, Slovensko čaká ešte väčší prepad v životnej úrovni oproti ostatným krajinám EÚ. Apolitické, nezávislé, odborné rady by mohli byť receptom, ako preklenúť politické škriepky, ktoré krajinu nikam neposúvajú. Ak to nedokážeme, krajina proste napredovať nebude. Uvedomme si to konečne.