To, čo antificovci nie sú schopní dosiahnuť na parlamentnej úrovni, teda vo sfére zastupiteľskej demokracie, to sa na úrovni súboja jednotlivcov javí inak. Tí teraz v prvom kole volili možno „srdcom“, ako ich na to vyzýval aj líder Slovenska Igor Matovič, a nedali hlas práve Ivanovi Korčokovi, ale inému opozičnému kandidátovi.
Niektorí možno volili Matoviča alebo Patrika Dubovského, prípadne nešli voliť vôbec. Ich hlasy môžu byť v druhom kole rozhodujúce. Prejaví sa skrátka efekt, aký zafungoval pri Zuzane Čaputovej – keď otázka stojí tak, či posilniť v spoločnosti víťazstvo terajšej koalície a pridať jej ešte viac sebavedomia, alebo voliť z princípu antismerácky, volič sa rozhodne veľmi jednoducho: či mu je Korčok ako bývalý štátny tajomník Ficovej vlády a kandidát SaS sympatický, alebo nie, dá mu svoj hlas.
Potešujúce je, že rôzne obskúrne postavičky s krajne neprijateľnými názormi, ako sú Marian Kotleba či Milan Náhlik, nezískali ani jedno percento hlasov. Znepokojujúce, naopak, je to, čo povedal v predvolebnej debate Kotleba, teda že kým v minulých voľbách bol z kandidátov jediný, kto presadzoval vystúpenie z NATO, dnes sú tam štyria. Čo je však nanajvýš znepokojujúce, je 11,7 % pre Štefana Harabina, kandidáta s extrémistickými zahraničnopolitickými postojmi. Ak tento hovorí o denacifikácii Ukrajiny, o rozpade EÚ a otáča sa čelom k Rusku, a ak obaja kandidáti, Korčok aj Pellegrini, musia v druhom kole bojovať aj o jeho voličov, je to frustrujúca vízia.
Voliči Harabina sú pritom konzistentní a podľa Harabina vedia, čo majú robiť. Pellegrini má v tomto smere Harabinovým voličom predsa len viac čo ponúknuť, ak vezmeme do úvahy, s kým je v koalícii, no od Andreja Danka už získal nálepku liberála. Korčok však avizoval, že o nich zabojuje tiež. Ten môže udrieť na konzervatívnu strunu, ale bude to mať ťažké.