O čo tým „teplým“ stále ide? Veď im nikto neubližuje, do ich súkromia sa nik nestará… No práve. Nejde vlastne o nič. A predsa sa každoročne opakuje Dúhový Pride s totožným programom: títo ľudia sa snažia upozorňovať na to, že sú v niektorých, pre ich životy dôležitých, veciach občanmi druhej kategórie.
Nepochybne i tento rok si z konzervatívnych kruhov vypočujú podráždené vrčanie. A záležať bude iba na predstaviteľoch Smeru, či aj oni (a či aj tentoraz) dajú prednosť brataniu sa s týmito kruhmi pred postojmi, ktoré sú pre európsku ľavicu úplne normálne. Bez kriku, bez búchania sa do pŕs.
Európsky postoj, a tiež bez búchania sa do pŕs, už druhý rok zaujíma primátor hlavného mesta Milan Ftáčnik. Ľavicový politik, ktorý v novembri 2010 po dvadsiatich rokoch prelomil vládu pravice na bratislavskom magistráte, a ktorému vtedy natešene blahoželal Robert Fico.
Zaujímavé. Ftáčnik bol kedysi ministrom školstva za SDĽ, ktorej sa hovorilo „postkomunistická ľavica“, aby bolo všetkým jasné, že to ešte nie je tá „ozajstná ľavica“. Fico túto „postkomunistickú ľavicu“ dávno opustil a dnes je na čele strany, ktorej ambíciou je byť bežnou sociálnou demokraciou. Lenže Fico by na rozdiel od Ftáčnika sotva plánoval napríklad zaradiť jogové cvičenia do školského telocviku a len sotva možno zatiaľ predpokladať, že by niekedy prevzal záruku nad podobnými podujatiami ako Pride… To sú ale paradoxy, zvolal by klasik.
Ak sú nejaké zjavné rozdiely medzi „flašíkovským“ Smerom s plagátmi o holých zadkoch a s odporom k vstupu do Európskej únie a medzi súčasným Smerom, ktorý si hovorí štandardná európska ľavica, za mnohými z nich je možné vidieť práve začlenenie SDĽ (ale aj SDA, SDSS…) do Smeru okolo roku 2004. Smer tým nezískal len členskú, ale aj myšlienkovú základňu. Evidentne však nie kompletnú.
Nám heterosexuálnej väčšine by sa nič nestalo, keby sa LGBT menšina mohla sobášiť. A Smeru by sa nič nestalo, keby začal robiť svoju vlastnú, nie cirkevnú menšinovú politiku. Cirkevníci by ho neopustili, pretože tých k Smeru priťahuje jeho politická sila. No a voliči Smeru? Ten milión a čosi ľudí sotva volí túto stranu preto, lebo považujú jej predsedu za najlepšieho kresťana katolíka na Slovensku (a to platí aj o veriacich voličoch). Skrátka a dobre, Smer by kvôli LGBT menšine nečakala žiadna osudová konfrontácia.
Pre začiatok by možno postačilo, keby sa jeho predstavitelia zdržali nejapných poznámok o tom, že existujú aj dôležitejšie veci… Nič nie je dôležitejšie ako ľudia a ich problémy (a nielen finančné). Ľavičiari by to mali vedieť ako prví. Aspoň tí štandardní určite.