Ešte pred pol rokom mnohí na lídra Hlasu hľadeli ako na „nádej demokratického tábora“. Čo také sa stalo, že teraz mu nevedia prísť na meno? Iba to, že dal prednosť Ficovmu Smeru pred ponukou PS a SaS. Inak je to stále ten istý „Pelle“, akého už roky poznáme. On sa nezmenil, zmenila sa len politická konfigurácia. A tá robí zrazu z Korčoka kandidáta, do ktorého všetci vkladajú nádeje, akoby malo ísť o akéhosi mesiáša.
Predstavme si, že koalíciu by tvorili PS, Hlas, SaS a KDH. Vyhlasoval by potom Korčok, že chce byť protiváhou vláde? Nie, lebo by to vyznievalo úsmevne.
Prezidentské voľby na Slovensku pravidelne skĺzavajú do súboja absolútneho dobra s absolútnym zlom. Inak to nie je ani teraz. Pritom centristickejších kandidátov, ako je Korčok a Pellegrini, by ste sotva našli. To, čo ich v skutočnosti odlišuje, je podpora, ktorá sa im dostáva od opozície, resp. od vlády.
Dlhodobým problém slovenskej politiky je stádovitosť, nekritická adorácia politikov (a zatracovania ich oponentov) a prehnané očakávania. V skutočnosti sa pramálo zmení, či bude v Grasalkovičovom paláci sedieť ten, či onen. Prezident má len obmedzené právomoci, skutočnú moc má v rukách vláda a parlament.
Samozrejme, z pohľadu opozície je lepšie, ak tam bude mať „svojho človeka“. A pravdupovediac po značne zmiešaných zahraničnopolitických signáloch, ktoré vysiela vláda, by bolo lepšie mať za prezidenta politika, ktorý je garantom nášho západného zahraničnopolitického ukotvenia. A možno práve kvôli tomuto sa poniektorí voliči Hlasu rozhodnú, že budú voliť Korčoka. Lenže stačí to samo osebe?
Na druhej strane ani Pellegrini nie je žiadny rusofilný obdivovateľ Putina. To, že má imidž prozápadného a prourópskeho politika, z neho, naopak, robí neprijateľného kandidáta pre národno-vlastenecký blok, ktorý by Slovensko najradšej videl ako neutrálnu krajinu mimo EÚ.
Títo ľudia volili v prvom kole Štefana Harabina. Bez jeho hlasov sa však šéf Hlasu nezaobíde. Bývalý predseda Najvyššieho súdu minulý štvrtok dementoval „šumy“ z jeho okolia, že by Pellegrinimu vyjadril priamo podporu. Keďže doteraz svojich voličov nevyzval, aby v druhom kole išli voliť Pellegriniho, len ťažko možno očakávať, že by tak urobil v poslednej chvíli.
Rovnako podpora zo strany Smeru a SNS bola doteraz skôr „vlažná“. Možno tak Fico s Dankom napokon urobia v stredu, po avizovanom stretnutí lídrov koaličných strán. Otázne je, či to bude stačiť.
V každom prípade, Pellegrini je takpovediac na všetko sám. Naopak, po prekvapujúcom víťazstvo v prvom kole sa na víťaznej vlne momentálne vezie Korčok.
Zvrátiť to bude ťažké, no nie nemožné. Pellegrini musí presvedčiť voličov Smeru a Hlasu, ktorých bolo na jeseň viac ako 1,1 milióna, že tieto voľby sú rovnako dôležité ako tie parlamentné. Mnohí akoby nechápali, že treba ísť voliť.
Naopak, tí opoziční sú dostatočne motivovaní, aby „vláda nemala všetko“. Bude to tesné a napokon môžu rozhodnúť také veci ako Matovičova „atómovka“.