Slovensko má zároveň dlhodobo rozšafné vlády. Kombinácia týchto dvoch faktorov neveští nič dobré. V roku 2011 zažili Slováci úsporný balíček za vyše 1,7 miliardy eur a na rok 2013 sa črtajú úspory podobného rozsahu. Vláda síce hovorí, že ich zaplatia najmä bohatí, no je jasné, že časť opatrení sa dotkne všetkých vrstiev spoločnosti.
Brusel nedal Slovensku návod na to, ako si má dať dokopy verejné financie. Jarná prognóza však ukázala, čo by sa stalo, ak by sme v budúcom roku dostatočne nešetrili. Deficit verejných financií by v takom prípade dosiahol takmer päť percent hrubého domáceho produktu. Pre rok 2003 je to priveľa, keďže zvyšok Európy by mal míňať menej. S deficitom na úrovni piatich percent by sa Slovensko v budúcom roku zaradilo medzi čierne ovce, ktorými budú s obrovskými dlhmi Gréci, Íri, Španieli a Briti.
Následky z takejto pozície by boli značné, keďže na malom štáte by si investori mohli ľahko zgustnúť. Úroky z úverov tvoria pre verejné financie a obyvateľstvo už teraz značnú záťaž. To, že väčšinu dlhovej služby má vláda už na tento rok vybavenú aj vďaka úspešnej emisii dlhopisov v USA, nedáva záruky, že sa tak stane aj na budúci rok.
Aby vláda trhy presvedčila o zámere šetriť, úsporný balíček by mal byť predstavený čo najskôr. To je však v rozpore s tým, ako málo konkrétne sa zatiaľ informuje o uvažovaných opatreniach. Jarná prognóza jednoznačne znamená, že pri príprave konsolidačného úsilia by vláda mala pridať.
Z hľadiska príčin súčasného stavu je okrem štruktúry ekonomiky a krízy z rokov 2008 a 2009 zodpovednosť na pleciach ľavice aj pravice. Prvá Ficova vláda mala napriek kríze viac šetriť najmä na prevádzke úradov. Radičovej kabinet zase okrem výrazných škrtov a plošného rastu daní nestihol spraviť takmer nič pre rozvoj. Pád vlády, naopak, spôsobil, že Slovensko v konsolidácii verejných financií oproti Európe mešká. Krajina síce aktuálne dosahuje jeden z najväčších rastov v rámci EÚ, ale ide o rast na úrovni dvoch percent výkonu ekonomiky, čo je málo na to, aby to prostredníctvom daní poriadne naplnilo štátnu kasu.
Hranica medzi úspechom a neúspechom ekonomiky je navyše v turbulentných časoch veľmi krehká. Takmer tretina štátov 27-člennej EÚ má byť tento rok v recesii. Ak sa vyostrí situácia okolo Grécka, spotrebiteľov to môže vystrašiť ešte viac ako teraz. Svet už pred vývojom v Európe varuje.
Slovensko zatiaľ prežíva vďaka novým investíciám zo zahraničia. Malé autá vyrábané v Bratislave sú vraj ako šité na krízu. Prvotný boom po nových modeloch však časom opadne. Nová vláda sa na to musí pripraviť, aby štát dokázal zlepšovať verejné služby a nemusel sa pritom ďalej zadlžovať.