Zatiaľ čo sa vedú polemiky (zväčša akademické) o tom, ktorá koncepcia je pre integráciu Rómov tá najlepšia, v skutočnosti sa priepasť medzi majoritou a rómskou menšinou prehlbuje.
Tam, kde je nečinný štát, si spoločnosť vytvára vlastné pravidlá a ako dokazujú príklady detí z tzv. znevýhodneného prostredia, výsledkom je ich segregácia na školách. Týmto sa vlastne kruh uzatvára – Rómovia žijúci v segregovaných osadách a ich deti navštevujúce špeciálne triedy sú vylúčení z majoritnej spoločnosti vo všetkých smeroch. Sú bez vzdelania, práce a tým i bez nádeje na lepšiu budúcnosť. Takto z nich vytvárame novodobých páriov.
Je zrejmé, že o nejaký „interkultúrny dialóg“ stráca majorita záujem a bohužiaľ ju v tomto postoji neutvrdzujú len extrémisti, ale čoraz častejšie sa k nim pridávajú i politici z mainstreamových strán.
Zatiaľ čo chudobné brazílske favely v Riu pred futbalovými majstrovstvami postupne miznú u nás ich takouto politikou vlastne len konzervujeme. Zabúdame však na vedľajšie účinky – postupné odsúvanie Rómov výhradne do giet spôsobuje rast napätia v spoločnosti, čo nás v konečnom dôsledku vyjde veľmi draho.