„Budeme rešpektovať snem Hlasu, delegátov aj koaličnú zmluvu, ale chceme jasne povedať aj v stredu na koaličnej rade, že sme pripravení rokovať o podmienkach fungovania koalície do budúcnosti. Politická mapa sa zásadne mení,“ vyhlasoval Danko ešte v pondelok po voľbách.
V tých, mimochodom, ministri či poslanci SNS, aj sám predseda tohto zoskupenia Danko, veľmi dôrazne podporili ako kandidáta na prezidenta Petra Pellegriniho. Treba povedať, že to nebolo málo, keď na podporu lídra strany Hlas a doterajšieho predsedu parlamentu „celou váhou svojich osobností“ vystúpili poslanec Rudolf Huliak a minister životného prostredia Tomáš Taraba.
Už aj preto, že pred prvým kolom nebola SNS voči Pellegrinimu veľmi lojálna a zo strany jej predstaviteľov, ako aj samotného Danka, sa mu ušli iba uštipačné poznámky až podpásové údery.
Ale v druhom kole už bolo všetko inak. Koalícia sa zmobilizovala, pretože pochopila, že ide o veľa. Ak chcela mať v rukách všetku moc v štáte, nebol čas na filozofovanie o „menšom zle“, ako predtým nazýval Huliak Pellegriniho. Veď do prvého kola SNS postavila ako vlastného kandidáta ešte Andreja Danka a ten napokon venoval svoje hlasy Štefanovi Harabinovi. Ktorý ich potom (nepriamo) v druhom kole venoval Pellegrinimu…
Či už teda koalícia má, alebo nemá v pláne otvárať koaličnú zmluvu, Pellegrini má byť Dankovi za čo vďačný. Napriek tomu, že v minulosti vyhlasoval, že Hlas na zmeny v prerozdelení postov nevidí dôvod. Danko už však v minulej vláde Roberta Fica ukázal, že ak chce, vie svojich koaličných partnerov potrápiť a od začiatku vládnutia tejto garnitúry sa správa ako neriadená strela.
Ak si ho teda koaliční partneri budú chcieť nakloniť, aby im uľahčil vládnutie, nebudú môcť jeho požiadavky zmietnuť zo stola.