Menili sa primátori, no čudesná predstava prežíva a šíri sa aj do ostatných miest, Nitry, Senice. Vo Zvolene a inde museli občania bojovať za záchranu aspoň časti zelene. Ktože by sa o ňu staral?! Betónu je vždy dosť. Prípadná kritika sa odbije prenosnými kvetináčmi. Tie však nenahradia košatú lipu.
Zvrhlosť návratov k stredovekému urbanizmu najviac bije do očí počas letných horúčav. Cez deň ostávajú námestia vyľudnené, ani pre majiteľov reštaurácií s terasami to nie je výhra. Skúste obedovať, hoci aj pod slnečníkom, uprostred slnkom dobiela vypálenej dlažby.
V Andalúzii majú viac rozumu. V každej mikroštvrti nájdete námestíčko, kde nechýba parčík. Samozrejme s fontánou. Záhrady s jazierkami a potôčikmi sú aj okolo verejných budov, palácov, či kláštorov. Španieli sa to naučili od Maurov, pochádzajúcich z Arábie a severnej Afriky. Tí vedeli oceniť každý prameň, každý strom.
Čo prinúti slovenských radných, aby zmenili svoj vzťah k zeleni? Čakanie na ešte radikálnejšie zmeny klímy by bolo zdĺhavé. Hádam by im pomohol týždňový pobyt na Sahare.