Pointa neznáma

Ťažko odhadnúť, ako chce Ústavný súd napokon vyriešiť otázku zákona, ktorý od apríla upravil mzdy zdravotným sestrám. Tým, že pozastavil jeho účinnosť, svoj konečný verdikt ani nenaznačil, ani neurýchlil. Ak to k niečomu mohlo prispieť, tak asi len k zvýšeniu chaosu.

12.07.2012 22:00
debata (2)

Ktovie koľko lekárov už v súlade so zákonom z dielne bývalého ministra zdravotníctva sestričkám zvýšilo platy. Ktovie koľko zamestnávateľov ich donútilo akceptovať podfuk s rozdelenými úväzkami, na konci ktorých je im plat „zvýšený“ tak, že nedostanú ani o cent viac. A ktovie koľko zamestnávateľov až doteraz zákon úspešne bojkotovalo.

Jedným slovom, chaos. Odbory sa rozčuľujú celkom pochopiteľne, lenže v tomto ide čiastočne aj o ich zlyhanie. Ak dnes sľubujú „tvrdšie nátlakové akcie“, majú na ne právo, lenže by ich radšej nemali spájať práve s týmto zákonom. Možno by urobili lepšie, keby za lepšie platy bojovali tak, akoby nijakého zákona ani nebolo.

V každom prípade opatrenie, ktoré vydal Ústavný súd, je v tejto situácii dosť nepochopiteľné. Nedotkne sa sestier, ktorým ich ambulantní lekári či nemocnice, v ktorých pracujú, už stihli plat naozaj zvýšiť. Zákon síce nateraz neplatí, ale čo s tým majú pracovné zmluvy, ktoré boli medzitým podpísané? Ak by sa rozhodnutie Ústavného súdu malo dotknúť tejto skupiny – keby si ich zamestnávatelia chceli dnes vynútiť anulovanie podpísaných zmlúv – chaos by sa iba radikálne zvýšil.

Rozhodnutie súdu sa sotva dotkne aj tých sestier, ktoré boli dotlačené k podpisu spomínaných podfukárskych zmlúv či dodatkov k zmluvám. Z totožného dôvodu: zmluvy sú podpísané, a ako si budú chcieť vynútiť ich anulovanie pre zmenu sestričky?

Jediný, kto rozhodnutím zasiahnutý určite bude, sú tie sestry, ktorých zamestnávatelia dokázali kľučkovať a zdržovať od apríla až doteraz. Odteraz už nebojkotujú platný zákon (čo za normálnych okolností končieva na súdoch). Odteraz môžu zdržovať v súlade s vôľou nášho Ústavného súdu…

Mimochodom, keby Ústavný súd vyriešil problém vymenovania generálneho prokurátora, na ktorom stojí a padá trucovanie prezidenta Ivana Gašparoviča, nemusela dnes byť na stole aj iná otázka: či vôbec mal právo prijať podnet od námestníka Generálnej prokuratúry. Na to, aby vyriešil čentéšovskú bolesť hlavy štátu, mal Ústavný súd času dosť ešte skôr, než sa svojím tohtotýždňovým rozhodnutím nepriamo prihlásil k výkladu, že zastupujúci námestník je to isté ako generálny prokurátor. Ak to teraz niekto napadne, potom čo? Vydá sa predbežné rozhodnutie týkajúce sa predbežného rozhodnutia o platoch zdravotníckeho personálu?

Všetci rozumní ľudia pochopia, že právo je zložitá záležitosť. Tobôž ústavné právo. To ale neznamená, že by verdikty, konečné či predbežné, Ústavného súdu mali byť také, že rozumným ľuďom v hlavách skrsne jediná otázka: Čo chcel básnik vlastne povedať?

© Autorské práva vyhradené

2 debata chyba