Vláda schválila návrh zákona o Slovenskej televízii a rozhlase a premiér jeho schválenie v parlamente očakáva v júni.
Je ambíciou každej vládnej koalície, aby získala vplyv vo verejnoprávnej televízii. Bolo to tak už po revolúcii v novembri '89. Tí skôr narodení vedia, ako to vyzerá, keď štátnu televíziu (a celú spoločnosť) ovláda len jedna politická strana. A televízia zohrala hneď v prvých dňoch revolúcie zásadnú úlohu. Prostredníctvom nej sa ľudia dozvedali, čo sa deje na námestiach, tam sa odohrávali prvé improvizované slobodné diskusie – ľudia vtedy doslova žili s televíziou.
No keď už bola sloboda – aj sloboda prejavu – vybojovaná, prišli problémy. Televízne spravodajstvo chceli mať pod palcom jednotlivé koaličné strany. Začalo sa hovoriť o význame verejnoprávneho charakteru televízie a koncesionárskych poplatkov. A potom prišiel mečiarizmus, najdeprimujúcejšie porevolučné obdobie, éra Kapustov a televíznych Fašírok.
Za to, čo sa teraz deje, sa môže spoločnosť poďakovať aj SaS. Tá totiž prišla so zrušením koncesionárskych poplatkov, vďaka čomu sa dnešnej koalícii ľahšie realizujú jej plány s prerábaním RTVS na svoj obraz.
Zmena na STVR, ktorá vracia do názvu prívlastok „slovenský“, je len detail. Podstatný je spôsob voľby generálneho riaditeľa, ktorý po novom dáva väčšie slovo štátu ako doteraz, teda na najbližších pár rokov Smeru, Hlasu a SNS. Ministerka tvrdí, že budú rešpektovať Európsky akt o slobode médií, no zamestnanci RTVS jej asi príliš neveria, keďže avizujú tzv. „čierny deň“ v RTVS s pripnutými stužkami v jej farbách.
Opozičné PS tvrdí, že vláda schválila zákon, ktorý znamená koniec slobodnej RTVS. „Toto im nedovolíme,“ napísali na facebooku. Asi im ušlo, že na to v tejto chvíli nemajú nijaký vplyv.