To sa zdalo ešte do minulého týždňa ako nemožné. Súdna rada mala riadne zvoleného predsedu Jána Mazáka. Lenže členovia ho neočakávane odvolali. Nebol to prvý pokus, ibaže predtým sa tesne nenazbierala nadpolovičná väčšina, teraz áno. Mazák si za to môže sám. Sudcovia mu vyčítali nezákonné lustrácie svojich kolegov. Niektoré z uvádzaných prípadov sa laikovi javia ako opodstatnené, niektoré ako absurdné.
Lenže to nebolo jediné Mazákovo previnenie. Pri odvolávaní dal najavo svoju aroganciu. Namiesto toho, aby sa riadne bránil, na rozprave i odvolávaní sa nezúčastnil, lebo vraj mal na práci naliehavejšie záležitosti. Čo také môže byť dôležitejšie? Sudcovia mu poskytli týždeň na obranu a naštudovanie návrhu na odvolanie v rozsahu štyroch strán. Málilo sa mu. To bežne dnes musia za týždeň zvládať školáci.
To nebolo všetko. Ústavnoprávny výbor NR SR navrhol odvolať Mazáka (spolu s Andrejom Majerníkom) aj zo samotnej Súdnej rady (odobriť to musí ešte celý parlament). Či Mazák skutočne skončí, zatiaľ nie je isté. On sám sa proti jednému i druhému odvolaniu bráni na Ústavnom súde. Rovnaký postup zvolili nedávno členovia súdnej rady odvolaní vládou. Obratom sa o svoju miesto prihlásila SNS. Rudolf Huliak navrhol Štefana Harabina. Národniari majú podľa koaličnej dohody jedno miesto v rade. Pripomeňme si, že z 18 členov rady deviatich volia priamo sudcovia a po troch NR SR, vláda a prezident.
Všetky úskalia súvisiace s Harabinovou voľbou si musia uvedomovať v Smere i Hlase. Veď obe strany s ním majú bohaté „skúsenosti“. Je teraz na Ficovi a Pellegrinim, akú cestu zvolia.
Pokiaľ Mazákovi vyčítali jeho kritici určitú politickú nadprácu, tak od politika Štefana Harabina nemožno očakávať žiadnu zmenu. Harabin totiž v posledných rokoch nebol sudca, ale dvakrát neúspešne kandidoval za prezidenta a neuspel so svojou stranou ani v parlamentných voľbách v roku 2020 (podobné argumenty sa uvádzali aj proti špeciálnemu prokurátorovi Danielovi Lipšicovi).
Hoci Harabinovi nemožno vyčítať odborné znalosti a skúsenosti, jeho štýl je konfrontačný a príliš emočný. On sám na svoju obranu tvrdí, že len uvádza fakty a argumenty. Poslanec Huliak obraňuje jeho kandidatúru slovami, že v justícii musí niekto „buchnúť päsťou po stole“, „urobiť prievan“ či „vpustiť líšku do kurína, aby to tie sliepky naštartovalo“. Druhým dychom starosta Očovej však priznáva, že sa vo veľkej politike iba orientuje. Zdá sa, že sa ešte nezorientoval. Justícia potrebuje stabilitu a predvídateľnosť a Súdna rada konštruktívne a nekonfrontačné rokovania, vzájomnú dôveru. Harabin je svojím štýlom vystupovania schopný to permanentne narušovať. A to aj v prípade, že sa nestane predsedom. Na túto stoličku teraz mieri sudkyňa Marcela Kosová.
Všetky úskalia súvisiace s Harabinovou voľbou si musia uvedomovať v Smere i Hlase. Veď obe strany s ním majú bohaté „skúsenosti“. Harabin ako sudca Najvyššieho súdu v roku 2016 obvinil vtedajšieho ministra vnútra Roberta Kaliňáka z pokusu o atentát (počas prestávky rokovania padla lampa na jeho stoličku, NAKA o rok trestné stíhanie zastavila). Je teraz na Robertovi Ficovi a Petrovi Pellegrinim, akú cestu zvolia. Možno je všetko iba hra a Harabinova kandidatúra nie je až taká horúca. SNS chce len dosiahnuť ústupky koaličných partnerov v inej oblasti a „vyhandlovať“ inú funkciu…