Hoci členstvo v Európskej únii berieme ako samozrejmosť a nikto na politickej scéne – až na okrajové hlasy – ho už nespochybňuje, voľbám do zastupiteľského orgánu na európskej úrovni nevenujú Slováci a Slovenky, a vôbec obyvatelia Slovenskej republiky, veľkú pozornosť.
Parlamentné voľby však spoločnosť príliš polarizovali a veľmi nízka volebná účasť hrozí tým, že sa do europarlamentu presadia strany z kraja politického spektra, ktoré vo voľbách doma neuspeli alebo uspeli len veľmi tesne. Hrozí tak nárast euroskeptických hlasov v EP.
No záujem o eurovoľby klesá aj v rámci celej EÚ. Poslancov do Európskeho parlamentu si volia občania členských štátov od roku 1979. Kým však vtedy dosiahla účasť takmer 62 %, v posledných voľbách v roku 2019 to bolo už len 50,95 %.
Slováci síce radi využívajú výhody únie, ale ešte sa s ňou nezžili. Jej zastupiteľské orgány stále vnímajú ako „zlý Brusel“, ktorý im niečo prikazuje. Nieže by rozhodnutia EP boli vždy bezchybné, ale je tiež v našich rukách, aby sme ich ovplyvnili. Aj naši poslanci budú alebo nebudú za opatrenia „Bruselu“ dvíhať ruku a môžu ovplyvniť výsledok – v náš prospech.
Pomaly nám to možno dochádza. Kým v roku 2014 bola účasť v eurovoľbách na Slovensku iba 13,05 %, teda najnižšia zo všetkých členských krajín, v tých posledných, v roku 2019, to bolo už 22,74 %. Slováci skrátka „Bruselu“ nedôverujú. Podľa prieskumu CEDMO si takmer 40 % slovenských voličov myslí, že inštitúcie EÚ sa budú snažiť ovplyvňovať júnové voľby do EP. Menšie obavy majú aj z Ruska a dokonca z USA. Slováci sú skrátka stále Európanmi skôr na papieri, než srdcom a rozumom.