Útočníka polícia zadržala. Je ním 71-ročný básnik z Levíc, pištoľ mal v legálnej držbe. Informácií je málo, jedno je však jasné: v histórii Slovenskej republiky sa takéto niečo stalo po prvý raz.
Dráma sa odohrala pred domom kultúry, kde zasadala vláda. Premiér vyšiel medzi ľudí, padli tri či štyri výstrely a klesol k zemi. Do auta mu pomohla ochranka. Vieme však stále príliš málo na to, aby sme mohli čokoľvek vyvodzovať. Nešlo však o profesionálneho zabijaka, atentátnik srdce nezasiahol. V krčmových debatách či na facebooku sa šíria nenávistné reči, ale ukázalo sa, že niekto to môže zobrať ako návod na vraždu. Streľba na šéfa kabinetu je už za akoukoľvek čiarou a v našich provinčných končinách šokuje.
Áno, mohlo ísť o blázna, ktorému sa všetko poplietlo v hlave a rozhodol sa takto vyriešiť svoje osobné frustrácie. Nebolo by to tak v dejinách prvý raz. Ale predsa len, takéto príbehy poznáme skôr z amerických filmov. Frustráciu malého neúspešného človeka ukazuje napríklad snímka režiséra Nielssa Muellera z roku 2004 Zabijem Nixona!
Hlavný hrdina filmu Sam, ktorému sa nevydarí osobný život, si v spoločnosti poznamenanej vojnou vo Vietname a vrcholiacou aférou Watergate nájde vinníka všetkých problémov – prezidenta Nixona. Film vznikol podľa skutočnej udalosti. Muž útočiaci na Roberta Fica môže byť pokojne podobný prípad. Len namiesto malého amerického človeka strieľal malý slovenský človek.
Útok na lídra najsilnejšej politickej strany a šéfa kabinetu v jednej osobe treba vnímať aj v kontexte násilia, ktoré sa dnes udomácnilo na svetovej politickej scéne. Podobné útoky, hoci možno menšieho kalibru, sa stali súčasťou politickej kultúry – spomeňme napríklad nedávne útoky na poslancov nemeckých sociálnych demokratov a na politikov strany Zelených.
Násilie, aj to slovné, však vždy plodí ďalšie násilie, preto by politici mali byť aspoň v tejto chvíli zdržanlivejší. Kým opozícia si uvedomila vážnosť situácie a zdržala sa slovnej agresivity, o niektorých koaličných politikoch sa to povedať nedá.
A nemožno si v tejto súvislosti nespomenúť na iný útok – na vraždu Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej z februára 2018. Vo svetle týchto dvoch útokov Slovensko nepôsobí dojmom civilizovanej krajiny. Otázniky vyvoláva aj to, kto všetko má u nás zbrane v legálnej držbe.
