Zvláštny talent pána Orbána na svojej koži pocítil taliansky expremiér. Šéf maďarskej vlády Berlusconimu vlani na jeseň vyjadril plnú podporu. ,,Môžeš s nami rátať,” upokojoval ho. Pár dní nato Berlusconiho zmietol prúd dejín.
Podpory sa dočkal aj egyptský exprezident. Orbán mu na návšteve tlmočil prianie stability v jeho krajine. Špeciál maďarského premiéra sa však sotva odlepil z káhirského letiska, keď sa na námestí Tahrír začali zbierať davy veľkej revolúcie.
Prečo si Orbána pozval gruzínsky prezident Michail Saakašvili, nevedno. Davy na tbiliskom námestí síce skandovali Viktor, Viktor, keď Orbán želal Saakašvilimu a jeho strane veľa úspechov vo voľbách, no výsledok bol nevyhnutný – trpká porážka.
Lídri si očividne nespravili domácu úlohu. Orbánom podporená maďarská strana v Rumunsku už dávnejšie utrpela volebný debakel, slovenská SMK tiež vie svoje a obchodné vyjednávanie s Maďarskom bolo jednou z posledných aktivít líbyjskej vlády Muammara Kaddáfího.
Nezodpovedaná zostáva jediná otázka. Prečo Orbána nevyšle OSN do Sýrie podporiť Bašára Asada?