Výtvarníčka dokáže o svojej nevšednej práci popri praktických ukážkach tvorivých postupov aj pútavo rozprávať. Začiatky jej kariéry boli, ako hovorí, ťažké. V prvom chlpovom období bola odkázaná len sama na seba. Teda na svoje vlastné chlpy. Tie sa jej však vždy veľmi rýchlo minuli. Keďže patričnú zručnosť ešte nemala, viaceré diela sa nevydarili a vzácny materiál často vyšiel navnivoč. Už-už sa zdalo, že sa jej tvorivý rozmach spomalí, pretože bude treba zakaždým čakať, kým umelkyni vyrastie nová várka chlpov. Pomohla však rodina. Majsterke sa podarilo nahovoriť najbližších, aby obetovali svoje intímne ochlpenie na oltár umenia. Sprvoti veľmi nechápali prečo, ale verili jej, čo bolo v najťažších chvíľach podstatné.
Dnes, keď jej chlpaté diela zákazníci a zberatelia už trhajú z rúk a dostali sa aj na zahraničné výstavy, hlásia sa umelkyni masy známych i neznámych dobrovoľných darcov chlpov z domova aj z cudziny. Majsterka hrdo ukazuje exotické obálky, vyťahujúc z nich celé chumáče vzácnych chlpov. Blonďavých, zrejme zo Škandinávie, čiernych, asi zo subsaharskej Afriky, ale možno aj z Číny, ba i ryšavých. Tie vyzerajú byť z Írska. Podľa maliarky jej svoje intímne ochlpenie ľudia posielajú preto, lebo túžia, aby sa tieto kúsky ich samých stali súčasťou Umenia, a teda aj Večnosti. Z autorky srší všetkými pórmi a telesnými otvormi sebavedomie, tvorivý rozmach, pozitívne myslenie, inšpirácia, nezdolný životný elán.
Ak sa raz tá bláznivá baba rozhodne dať na politiku, môže to ďaleko dotiahnuť. Potom už zachráň sa, kto môžeš. Dám vedieť. Zatiaľ to berte len ako pozvánku do galérie.