Potom istý mládenec hrajúci sa s drôtom vynašiel ostnatý drôt, ktorý si dal patentovať. Majitelia pôdy a farmári obohnali novým vynálezom svoje pozemky a nastal koniec hnania hovädzieho dobytka naprieč Severnou Amerikou. Kovboji odišli do dejín učebníc a brakovej literatúry.
Jeden malý vynález, v dejinách sú ich stovky, zmenil tvár sveta. Svoju úlohu zohral tento nepríjemný drôt v oboch svetových vojnách, ba aj v tej studenej, a už sa zdalo, že odíde do zabudnutia, ale akosi sa nechystá. Zdokonalený opäť slúži na ochranu pôdy a majetkov. Naskytá sa však otázka, či je to potrebné. Ale asi áno, lebo sme neočakávali okrem živelných pohrôm aj niečo iné, čo nás teraz zaskočí.
Vytvorili sme prosperujúcu spoločnosť, v ktorej chcú žiť aj iní. Migrácia je súčasťou ľudstva desaťtisíce rokov, no tá súčasná na nás kladie zodpovednosť, aby sme sa s ňou vyrovnali. Nové šance pre život sa musia jednoznačne definovať a nie vždy pozitívne skúsenosti s multikultúrou by sa mali analyzovať. Potom je nevyhnutné hľadať východisko pre životný kompromis. Pre životný priestor, na ktorý má právo každý jednotlivec.
Spoločnosť, ktorú formuje strach z neznámeho, časom stratí svoju identitu a transformuje sa do agresívnej polohy existencie. Je to naozaj potrebné?
Čas ukáže, ako sme schopní adaptovať sa na novú skutočnosť rozdelenia sveta. Nie politicky a územným prerozdeľovaním, no čisto z pohľadu ľudskej existencie. Európa bude o niekoľko rokov potrebovať desiatky miliónov imigrantov, aby sa celý ekonomický, sociálny a zdravotný systém nerozpadol. Nie je to fikcia, je to iba prekvapujúca skutočnosť.