Olympijské heslo už dávno vyšumelo ako bublinky z pohára so šampanským. O to viac nás zaskočí, ak sa najvyššia méta pre športovca, akou je olympiáda, zvrhne na odhaľovanie pravej tváre jeho pohnútok.
Tenistov odrazu bolí noha, obávajú sa vírusov, a čo je najsmutnejšie, neboja sa vysloviť názor, že na olympiáde nezískajú potrebné body a zadarmo predsa hrať nebudú… Mladá generácia tak stráca inšpiratívne vzory. Za takými nikomu ľúto nebude.
Preto veríme v tých, čo sa neboja Ziky, konkurencie ani dlhých ciest na športové kolbištia. Tým pár statočných budeme držať palce, a ak sa aj vrátia na štíte, budeme si ich pamätať.