Ešte na prelome 40. a 50. rokov minulého storočia sa v USA hlásilo k protestantom alebo ku katolíkom až 90 % dospelých Američanov; ostatní boli väčšinou židia. Aj v súčasnosti síce dominuje kresťanstvo a USA sú naďalej štátom s najväčším počtom kresťanov na svete (173 miliónov), no v ostatnom čase pribúda tých, čo nemajú formálnu náboženskú identitu alebo sa hlásia k niektorému nekresťanskému náboženstvu. Od roku 2008 tak pribudlo 6 % ľudí bez vyznania a ubudlo 6 % kresťanov.
Trend preč od formálneho náboženstva pokračuje a ak kedysi bolo takých iba 2–3 %, tak v 70. rokoch začal ich počet stúpať, v 90. rokoch prekročil 10 % a dnes je ich 21 %.
Citeľne klesá aj počet cirkevníkov. V roku 1937 bolo 73 % občanov príslušníkmi kresťanskej, židovskej alebo moslimskej cirkvi, v roku 1980 ich bolo vyše 60 % a dnes je ich 56 %. Kým 22 % Američanov vidí v spoločnosti nárast významu náboženstva, až 75 % ich pozoruje úpadok vplyvu náboženstiev na spoločenský život.
To všetko svedčí o postupujúcej sekularizácii. Tento nový radikálny trend modernej spoločnosti však vlastne vôbec nie je nový, ale okolo 250-ročný. Ako možno volať po jeho anulácii a návrate k prekonaným morálnym hodnotám minulosti?
Príkladom veľmi zriedkavého javu premeny sekulárneho štátu na náboženský je Irán, kde Pahlavího sekulárne vládnuca dynastia bola nahradená Islamskou republikou na čele s ajatolláhmi.
Násilná protireformácia a rekatolizácia sa skončila po desaťročiach vojen tolerantným kompromisom podľa hesla: Čie panstvo, toho náboženstvo. Niečo podobné očakáva sekularizmus – ale aj kresťanstvo.
Tí, ktorých desí pojem sekularizmu, by sa mali zamyslieť nad nedávnymi slovami pápeža Františka. „Konfesionálne štáty skončia zle… Verím, že sekularizmus sprevádzaný silným zákonom, ktorý zaručuje náboženskú slobodu, poskytuje rámec pre posun vpred,” vyhlásil pápež František v rozhovore pre francúzsky rímskokatolícky denník La Croix.