Po preskripčných obmedzeniach v roku 2016 a tohtoročných indikačných obmedzeniach prichádza v uhorkovej sezóne s ďalšou novinkou. Celkom reálne môže ohroziť pacientov, ktorí potrebujú tie najdrahšie lieky. Podľa rezortu zdravotníctva sa často predpisujú moderné a súčasne drahé lieky aj tam, kde to nie je potrebné, kde je to nákladovo neefektívne, a tak by časť ceny lieku mali hradiť výrobcovia, nemocnice a ambulancie.
Už samotný pojem „nákladová efektivita“ je ohavný tam, kde ide o zdravie a často aj o život pacienta. Okrem toho, že by to mala byť európska alebo dokonca svetová rarita, navrhované opatrenie povedie akurát k tomu, že zdravotnícke zariadenia nebudú chcieť na drahé lieky doplácať a jednoducho sa pacientom nebudú predpisovať. Výrobcovia sa potom ani nebudú usilovať o kategorizáciu takýchto liekov na Slovensku.
MZ si dlhodobo nevie poradiť s tým, ako dosiahnuť, aby všetky vybrané peniaze išli na zdravotnú starostlivosť. Vážne si myslí, že výrobcovia, nemocnice alebo ambulancie budú doplácať na moderné lieky?! Je pekné, keď chce MZ sprístupniť najmodernejšie lieky všetkým pacientom bez výnimky, ale zvolená cesta nie je práve tá najlepšia. Kde je hranica prijateľnej finančnej nákladovosti liekov pre ministerstvo a kde je hranica pre pacienta, ktorému taký liek vráti zdravie alebo dokonca zachráni život? Do akého morálneho bahna sme sa dostali, keď nie poisťovňa, ale výrobca lieku či poskytovateľ zdravotnej starostlivosti má vziať na seba „morálne riziko“ opatrenia? Platí ešte ústavou zaručená bezplatná zdravotná starostlivosť prostredníctvom poisťovní, alebo ju možno zákonom obísť a tak fakticky obmedziť?
Avizované nové pravidlá sú len výsledkom nehumánnej degradácie zdravia na tovar a zdravotnej starostlivosti na biznis. A pacient, ten je (až) na poslednom mieste.