Ide však o Pyrrhovo víťazstvo, vládne strany teraz vo svojich centrálach počítajú straty. Nie tie fyzické, pretože okrem bývalého ministra školstva nik svoj post neopustil, ale tie, ktoré zanechali hlbokú brázdu v myslení koaličných partnerov a ich voličov.
Ťažko teraz predvídať, ako rýchlo sa ktorá strana s touto novou skutočnosťou vyrovná a ako bude pristupovať k úlohám, ktoré by mali naplniť programové vyhlásenie vlády. Ako sa asi postavia k dodatku ku koaličnej zmluve, ktorým sa mala vyriešiť kríza a zaručiť stabilita? Všetko je trochu iné, pretože pomyselná čaša začína pretekať najmä vinou predsedu národniarov, ktorý dokázal, že slovo chlapa platí iba vtedy, keď jemu prináša osobný osoh a naplnenie vlastných politických ambícií. Ale aj tu by malo platiť, že menej je niekedy viac.
Andrej Danko zabudol, že nielen v boji, no aj v politike je dôležitá stratégia a taktika a že musí zvážiť všetky postupné kroky, ktoré vedú k víťaznému koncu, aby straty neboli privysoké. Stal sa pravý opak, pretože hazardoval najmä s dôverou voličov. Politik, ten sa otrasie a nanajvýš prejde k inej politickej strane alebo opustí veľkú politiku a schová sa do tej komunálnej, ale volič, ten ostáva. Nemá sa kde ukryť, pretože ho pravidelne pozývajú k volebným schránkam a počítajú s jeho hlasom.
Po týchto skúsenostiach však voliči – osobitne za SNS – budú zvažovať, či by nemali zmeniť svoj postoj, keď sa táto strana prostredníctvom svojho lídra správa ako neriadená strela. Dokonca aj podpredsedovia SNS budili dojem, že majú v rukách voľnú kartu, keď sa predbiehali v nevhodných výrokoch. Ľahko sa môže stať, že ešte jedno takéto víťazstvo v koalícii a SNS zostane bez vojakov – voličov.