Z poverenia vyšších miest a národného výboru koncom augusta 1944 dostali rodiny s malými deťmi príkaz, aby si čím skôr našli dočasné bývanie niekde inde, pretože sa očakávali nálety na objekty dielní a blízkeho okolia, pritom muži tam zostanú pracovať.
Tak sa stalo, že sme obranu Strečnianskej úžiny prežili v Liptove u jednej rodiny. Pri bombardovaní železničnej trate bol tlakovou vlnou zasiahnutý prvý dom kolónie. Keď jednotky vojakov a partizánov ustupovali cez horný Turiec k Bystrici, vrátili sme sa s obavami do bytu, kde prespával náš otec, aby mu mama niečo navarila a oprala. Našťastie bol živý!
Zaujímavé bolo naše cestovanie, pretože na trati od Liptovského Mikuláša striedavo kontrolovali vlak partizáni a Nemci, partizáni na jednej a Nemci na druhej stanici. Malý národ Slovákov sa vždy vedel vzoprieť cudzej sile a to nás zachránilo pred zánikom.