Aj preto medzi rokmi 2020 a 2022 prepadlo podľa Štatistického úradu SR pod hladinu chudoby ďalších 144-tisíc ľudí a ku koncu roka 2022 ich bolo už 888-tisíc, čo je 16,5 % obyvateľov SR. Podľa odborných odhadov bude toto číslo ku koncu roka 2023 určite vyššie a vysoký podiel chudoby postihuje najmä skupinu dôchodcov.
Ihneď ako nová vládna koalícia prijala koncom roka 2023 aspoň čiastočné opatrenia na zlepšenie príjmov dôchodcov, spustila sa lavína kritiky zo strany opozície, že finančnú podporu dôchodcov, najmä 13. dôchodok, si nemôžeme dovoliť, lebo takéto „populistické“ opatrenia zruinujú štátny rozpočet, ba podľa niektorých kritikov dokonca ohrozujú budúce dôchodky našich vnukov.
Sám som dôchodca, ale aj rodič. Mám deti, vnúčatá a už aj pravnúčatá. Ako väčšina rodičov aj ja chcem, aby sa budúce potomstvo malo lepšie ako naša generácia. Žiaden normálny rodič s citom pre zodpovednosť nechce žiť na úkor svojich detí, tobôž nie vnukov. (Žiaľ opačne sa vyskytujú smutné prípady, že deti či vnuci okrádajú starých rodičov o skromné dôchodky.) Preto si myslím, že mnohé vyhlásenia politikov o šetrení na dôchodkoch sú skôr farizejský protest voči politickým protivníkom, ako zámer nedopriať dôchodcom dôstojnú starobu. Aj preto som sa začal zaujímať o informácie, aká je naozaj pravda o prejedaní budúcnosti vnukov dôchodcami v krajinách okolo nás. Zistené skutočnosti sú za rok 2022 takéto:
Slovensko patrí k relatívne menej zadlženým krajinám. Naša zadlženosť voči HDP je cca 60 % a sme na tom lepšie ako priemer EÚ, ktorý je okolo 83 %. Ak dáme do súvislosti našu zadlženosť s priemerným dôchodkom v krajinách EÚ, tak je tu mimoriadna disproporcia v náš neprospech. Väčšina štátov EÚ má zadlženosť väčšiu ako my, ale dôchodky si vyplácajú oveľa vyššie ako je náš 515 € dôchodok. Napríklad Taliansko má zadlženosť vyše 140 % a dôchodky si vypláca vo výške 1097 €, Francúzsko je zadlžené 115 % a vyplácané dôchodky sú priemerne 1 393 €. Susedné Rakúsko je zadlžené vyše 80 % a priemerný dôchodok majú 1 494 €. Ešte aj Gréci so zadlženosťou vyše 160 % voči HDP si dovoľujú vyplácať dôchodky vo výške 873 €.
Tam opozícia a ekonómovia nekričia, čo bude s dôchodkami ich vnukov o 30 rokov? Ktorý politik, ekonóm alebo politológ dokáže predpovedať, aká bude situácia u nás o 30 rokov? Vedeli sme my pred 20 rokmi pri vstupe do EÚ, že oveľa väčšia finančná pomoc pôjde dnes na vojnu, na nečlenský štát EÚ (Ukrajinu), ako dostáva podporu náš štát? To naozaj chceme mať aj o 30 rokov najnižšie dôchodky v Európe?
Zo všetkých strán opozícia a jej naklonené maistremové médiá kričia, ako máme šetriť a nerozhadzovať. Skúsenosť však ukazuje, že stačí nejaký vážnejší krach na svetových finančných trhoch (bankrot banky Lehman Brothers), aby znehodnotil aj naše úspory. Aj v súčasnosti sme svedkami toho, čo dokáže urobiť inflácia s našimi úsporami. Sporitelia chudobnejú a banky vykazujú nadmerné zisky! Nechcem tým povedať, že treba finančné zdroje rozhadzovať, ako to robili vlády posledné tri roky. Ale spoliehať sa len na šetrenie je cesta do pekla. Zdá sa, že dnes už neplatí „kto šetrí má za tri“.
Pred pár týždňami renomovaný švajčiarsky denník Neue Zürcher Zeitung na margo finančnej krízy z r. 2008 napísal: "Či už išlo o globálnu recesiu po takmer úplnom kolapse bankového systému, pandémiu, alebo šok z cien energií, vlády bojovali proti všetkým problémom obrovskými sumami peňazí. Dospeli k zvláštnym záverom: štáty budú bohatnúť vďaka zadlžovaniu a chudobnieť vďaka úsporám. Normálne sa považovalo za šialené a šialené za normálne“. Autor týchto riadkov nekonštatoval nič iné, len pravdu o skutočnosti, ktorá nás obklopuje. Lebo vzostup životnej úrovne ľudí ide ruka v ruke s bohatými investíciami do rozvojových inovácií a nezaručuje žiadnu istotu budúcnosti obyvateľov, založenú len na ich úsporách či úsporách štátu.
Pod zorným uhlom týchto informácií sa mi nezdá múdre nasilu šetriť na dôstojnejšom živote našich dôchodcov, lebo oproti okolitému svetu si to určite nezaslúžia. Nezdá sa mi tiež múdre zakladať našu budúcnosť len na neistých finančných úsporách. Aj naši vládni politici sa musia sústrediť na sústavný rozvoj inovácií, ktoré budú schopné v tom danom čase produkovať zdroje na udržanie dôstojnej životnej úrovne všetkých obyvateľov štátu vrátane dôchodcov. Ak sa má takáto vízia – aby sa v budúcnosti mali všetci občania primerane dobre – naplniť, musia všetci občania k tomu svorne pomáhať a nielen bezhlavo kritizovať všetko, čo nevyšlo z ich vlastných hláv. Naša spoločnosť je dnes taká polarizovaná, že nič nie je dobré, čo robí koalícia a dobré je len to, čo uzná za dobré opozícia. Častokrát tiež opačne.
Dokedy bude trvať tento nezmyselný bratovražedný boj, ktorý nám vôbec neprospieva, ale len a len škodí? Kedy zvolíme na čelo našich politických strán takých osvietených vodcov, ktorí pochopia svoju zodpovednosť voči všetkým občanom a nielen voči svojim voličom? A opozícia ich bude v rámci demokratických princípov rešpektovať?
Ak si myslíte, že touto úvahou fandím premiérovi Ficovi alebo koalícii, ste na omyle. Fandím len zdravému rozumu!
Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.