Nikto nehovorí, že dobrými politikmi môžu byť len právnici a technokrati, alebo že dobrý minister môže byť len ten, kto má v danom odbore za sebou dlhoročnú kariéru. Hádam sa však zhodneme, že ten, kto má ambíciu riadiť nejaký rezort, by s nim mal mať aspoň voľačo spoločné – pokiaľ možno ešte predtým, ako zásadné koaličné komisie rozdeľujúce vládne kreslá.
Zdá sa, že v rodiacej sa novej vládnej koalícii si to nemyslia. Ako si inak vysvetliť, že ministerstvo kultúry má pripadnúť SaS, a že v tejto súvislosti sa už skloňuje meno Daniela Krajcera?
Predchádzajúca garnitúra s ministerstvom kultúry narábala, akoby to bol silový rezort: počnúc kádrovaním Slovákov na „starých“ a „odrodilých“, pokračujúc ostrakizovaním menšín a končiac trebár naťahovačkami s médiami.
Zdá sa, že národniarsku idiotizáciu kultúry ide u nás opäť raz vystrieť idiotizácia rýchlych riešení a ľahkých kalkulácií. Keď už fešáci nemôžu ministerstvo kultúry rovno zrušiť bez toho, aby sa povedalo, čo z nej potom zostane – budú sa správať, akoby už zrušené bolo? Ťažko povedať. Ich program v tejto oblasti operuje formuláciami, aké rezort kultúry počúva už iks volebných období: všetko sa bude spriehľadňovať, zjednodušovať, zrýchľovať a zacieľovať… No práve preto, že zámery všetkých strán vyzerajú na papieri zhruba rovnako, človek je pri odhadoch toho, čo bude nasledovať v realite, odkázaný na bočné znamenia. Napríklad aj na to, aké strany a aké mená sa v súvislosti s rezortom spomínajú.
Nič už asi nenarobíme s tým, že predvolebný cirkus potrebuje okrem smrteľne vážnych akrobatických či žonglérskych kúskov ľuďom ponúkať aj nejakých tých veselých cvičených pudlíkov. Darmo, celebrity priťahujú pozornosť publika a umožňujú, aby sa publikum ľahšie stotožnilo s produktom, ktorý sa im núka. Ľudia z reklamných agentúr by vedeli o tom hovoriť. Otázka je, či je vhodné, aby odmenou boli miesta na kandidátkach, či rovno posty vo vláde a vedení parlamentu.