„Mikolajova reforma“ sa do histórie slovenského školstva zapísala ako nekoncepčný a neodborný krok, kopírujúci český model. Hoci od nej ubehlo už päť rokov, stále nemožno proces reformovania školstva na Slovensku považovať ani za uzavretý a už vôbec nie za pozitívny.
Z daní aj z peňaženky
Septembrovému déjà vu sa totiž nevyhneme ani tento rok. Pripomienkou budú opäť chýbajúce učebnice pre základné i stredné školy. Tradičným scenárom býva delegovanie viny ministerstvom na vydavateľov, čím štát eliminuje akékoľvek úvahy o tom, že zásadným problémom by pokojne mohlo byť práve ono. Napriek odhodlaným rečiam o voľnom trhu s učebnicami totiž naďalej zostávame európskou raritou a učebnice pre školy sa u nás vydávajú na základe konkurzov.
Schválená učebnica je „odobrená“ ministerstvom a Štátnym pedagogickým ústavom, prípadne Štátnym inštitútom odborného vzdelávania tzv. schvaľovacou doložkou. Tá zaručuje, že učebnica je v súlade so Štátnym vzdelávacím programom a spĺňa všetky stanovené kritériá. Takáto učebnica je hradená z prostriedkov ministerstva a žiak ju dostáva „zadarmo“. V súčasnosti iba učebnice, ktoré vyhrajú konkurz vyhlásený ministerstvom školstva, majú šancu dostať schvaľovaciu doložku. Kto a na základe čoho vyberá a určuje sieť štátnych posudzovateľov, komisií, recenzentov a či sa medzi nimi nachádza aspoň jeden učiteľ s reálnou praxou, nevedno. A to napriek tomu, že títo ľudia rozhodujú o tom, ktorú učebnicu dostanú školy „zadarmo“ či inak povedané – ktorú im my všetci zaplatíme. Navyše ministerské učebnice zostávajú pomerne často nevyužité a učitelia si vyberú iné, kvalitnejšie učebnice, na ktoré finančne prispejú rodičia. V konečnom dôsledku tak za učebnice platíme dvakrát. Raz zo svojich daní, druhý raz priamo z peňaženky.
Náhodný krok
Ako príklad nekoncepčného prístupu k tvorbe ministerských učebníc môže poslúžiť Mediálna výchova pre 5. – 9. ročník základnej školy, autorsky zastrešená kolektívom autorov na čele s rektorom Katolíckej univerzity v Ružomberku Tadeuszom Zasępom, ktorá by sa mala objaviť v školách v septembri. Mediálna výchova totiž na druhom stupni základných škôl ako samostatný predmet nie je a Štátny vzdelávací program ju radí len ako jednu zo šiestich prierezových tematík s odporučením realizovať ju v jednotlivých učebných predmetoch alebo formou kurzu, prípadne ako samostatný predmet. Informáciou o tom, na koľkých základných školách sa mediálna výchova vyučuje ako samostatný predmet, však nedisponuje ani Štátny pedagogický ústav a ani Ústav informácií a prognóz školstva. Zdá sa, že vydanie tejto učebnice je len ďalší náhodný krok v krajine, kde chýba akákoľvek dlhodobá vízia smerovania školstva so záväzným vyčlenením dostatočného množstva peňazí na vzdelanie.