Prvé pokusy o zakladanie komunitných alebo susedských záhrad sa začína objavovať aj u nás, keď ich za posledný rok niekoľko vzniklo v Bratislave, Banskej Bystrici, Žiline či Košiciach. Ale vo viacerých iných krajinách sa táto predstava stáva intenzívne skutočnosťou už dlhší čas. A v mnohých z nich motivuje zakladanie spoločných jedlých záhrad viac ako len túžba vypestovať si vlastnú zeleninu, zdravšiu a chutnejšiu, ako je tá zo supermarketov.
Nielen zmysluplný koníček
Mestské záhradníčenie sa nadviazalo na myšlienky obnovy komunít, ozdravenia životného prostredia i medziľudských vzťahov. Toto ideové pozadie býva často miestach natoľko zásadné a silné, že sa o mestskom záhradníčení hovorí ako o najdôležitejšom a najrýchlejšie sa rozvíjajúcom globálnom sociálnom hnutí súčasnosti. Či dokonca ako o záhradníckej revolúcii. Pre mnohých je táto aktivita manifestáciou ich politického presvedčenia alebo výrazom hodnôt, ktoré zastávajú a na ktorých stavajú svoje úsilie o spoločenskú zmenu. Tými hodnotami sú vzájomná pomoc a solidarita, budovanie pozitívnych komunitných vzťahov a väzieb, úcta k životnému prostrediu a úsilie o jeho zlepšovanie.
Propagátori a propagátorky komunitného záhradníčenia zdôrazňujú, že prispieva k zmenšovaniu závislosti od fosílnych palív používaných pri preprave masovo pestovaného ovocia a zeleniny, čím znižuje ich celkovú spotrebu a negatívne dôsledky na životné prostredie a klímu. Lokálne pestovanie sa zaobíde bez chemických hnojív, pesticídov či konzervantov, používaných na to, aby zelenina a ovocie vôbec „prežili" transport na dlhé vzdialenosti. Prispieva tiež k menšej závislosti od svetového obchodu s potravinami a k oživeniu miestnej ekonomiky.
Revolučná zmena
Tento typ záhradníčenia môže priniesť pozitívne dôsledky aj na znižovanie chudoby a mohlo by sa stať lokálnou odpoveďou na globálnu hospodársku krízu. Hoci sa niekomu môže javiť ako „hipsterská“ móda, ktorá sa týka iba neveľkej skupiny osôb zo stredných vrstiev, v mnohých mestách sveta sa komunitnému pestovaniu venujú ľudia žijúci v chudobe a čeliaci sociálnemu vylúčeniu. Je pre nich cestou, ako sa aspoň čiastočne vymaniť zo zlej materiálnej situácie a zabezpečiť si potravinovú sebestačnosť.
Len čas ukáže, aký transformačný vplyv mestské záhradníčenie bude mať. Ak však podporí záujem i vôľu spoločne hľadať lokálne riešenia problémov mnohých komunít, bude to jednoznačne revolučná zmena k lepšiemu – pre ľudí aj pre ich planétu.