Chudobný ostrovček

V maličkom Libanone je už pol milióna emigrantov. Švédsko ich prijalo osemtisíc, ako prvá európska krajina poskytlo plošný azyl. Rakúsko, ktorého politika veľmi neoplýva láskou k cudzincom, ich pozvalo päťsto. Izrael poskytol lekárov. Iba Slovensko zatiaľ neprijalo ani jediného utečenca. Ministerstvo vnútra vyhlásilo, že o našu krajinu nie je záujem. A basta. Vyvinúť vlastnú iniciatívu nikomu ani nepríde na um. Akoby ministerstvá vnútra a zahraničia prijali rozšírený názor, že Slovensko je opustený ostrov v mori, aj tak sa máme zo všetkých najhoršie, sme najchudobnejší, nemôžeme pomáhať, sami súrne potrebujeme pomoc… Ak sa nezmení tradičné mentálne nastavenie, že svet okolo Slovenska neexistuje a všetci sa majú oveľa lepšie ako my, ak sa neprestaneme hrať na obete namiesto toho, aby sme si všímali tie skutočné, nikdy sa nepohneme dopredu.