V maličkom Libanone je už pol milióna emigrantov. Švédsko ich prijalo osemtisíc, ako prvá európska krajina poskytlo plošný azyl. Rakúsko, ktorého politika veľmi neoplýva láskou k cudzincom, ich pozvalo päťsto. Izrael poskytol lekárov. Iba Slovensko zatiaľ neprijalo ani jediného utečenca. Ministerstvo vnútra vyhlásilo, že o našu krajinu nie je záujem. A basta. Vyvinúť vlastnú iniciatívu nikomu ani nepríde na um. Akoby ministerstvá vnútra a zahraničia prijali rozšírený názor, že Slovensko je opustený ostrov v mori, aj tak sa máme zo všetkých najhoršie, sme najchudobnejší, nemôžeme pomáhať, sami súrne potrebujeme pomoc… Ak sa nezmení tradičné mentálne nastavenie, že svet okolo Slovenska neexistuje a všetci sa majú oveľa lepšie ako my, ak sa neprestaneme hrať na obete namiesto toho, aby sme si všímali tie skutočné, nikdy sa nepohneme dopredu.
Chudobný ostrovček
Na úteku zo Sýrie sú viac ako dva milióny obyvateľov, z toho vyše milióna deti. Súrne potrebujú pomoc.
© Autorské práva vyhradené