Petőfiho slovami by sa dalo povedať, že mŕtvola otvorila najprv jedno, potom druhé oko. A v januári 2013 boli oči mesta otvorené dokorán – v rámci trieskavo-zvukovej explózie osláv EHMK 2013. I tmavá sutana Dómu zmizla. Kamenná stavba levitovala v ilumináciách farieb spektra. Hej, minulý rok prešla týmto mestom smršť kultúrnych udalostí. Veľmi kvalitných, ale aj pochybnej úrovne. Čo je v tejto súvislosti zarážajúce, mesto sa priam stredovekými hradbami uzavrelo pred kvalitnými filmami. Dokonca sa vlani v Košiciach prvý raz nekonal Febiofest. Kde by sa aj konal, keď v Európskom hlavnom meste kultúry už pár rokov – po odkúpení kina Cinefil developermi – neexistovalo jediné artové kino. „Dieru“ sa snažilo zaplátať občianske združenie Cinefil, ktoré si v centre mesta prenajímalo od júna 2013 budovu kina Úsmev s ošumelo-nostalgickou atmosférou na desať dní v mesiaci. Košičania konečne mohli znovu vidieť náročné filmy. Združenie iniciovalo i projekt zriadenia audiovizuálneho centra, knižnice… Jedno oko sa zatvára? Magistrát dodnes nepodpísal zmluvu o predĺžení prenájmu kina Úsmev. Budovu uvažuje údajne predať. Stane sa z Košíc filmová mŕtvola?
Košice bez Úsmevu
Šándor Petőfi vo svojom Cestopise (1845) nešetrí Košice: "Konečne som uvidel košický gotický kostol. Stojí v strede mesta ako obrovský mních v tmavej sutane. Samotné mesto je pekné, pekná mŕtvola. Nie je v ňom žiadny život." Hibernácia spiaceho mesta odvtedy ustúpila.
© Autorské práva vyhradené