Legislatíva nestačí
Výsledky výskumu Európskeho inštitútu pre rodovú rovnosť z konca minulého roku ponúkajú zaujímavý obraz. Správa predovšetkým pripomína: ani počas ekonomickej krízy nie je inštitucionálne zabezpečenie rodovej rovnosti luxus. Vládne inštitúcie na jej presadzovanie v krajinách EÚ existujú, no celá agenda stráca na dôležitosti a začleňuje sa do iných agend.
Vidíme to aj u nás. Odbor ministerstva sa venuje nielen rodovej rovnosti, ale je zodpovedný za rovnosť príležitostí vôbec. Pozorne treba vnímať najmä rozdiel medzi aktívnym presadzovaním rodovej rovnosti v celej jeho šírke a užším chápaním problematiky v právnickom rámci diskriminácie.
Autorky štúdie tým chcú zdôrazniť, že rodová rovnosť nie je iba vecou dobrej legislatívy a jej využívania občiankami a občanmi. Úsilie o rovnosť sa nikdy nekončí, rovnosť treba nastoľovať, dovolávať sa jej ako princípu, ktorý sa musí uplatňovať tu a teraz, vo všetkých životných situáciách. Veľmi poučnou je analýza personálneho zabezpečenia štátnych inštitúcií. Absolútne čísla zamestnancov odborov či ministerstiev rodovej rovnosti nám toho veľa nepovedia. Ak ich však prerátame na milión obyvateľov, sú veľavravné. Na Slovensku máme na milión občanov ani nie jednu zamestnankyňu (0,93), kým napríklad v Estónsku alebo Rakúsku je ich päť. Ak by sme sa chceli dostať na úroveň európskeho priemeru (2,13), odbor na ministerstve práce by mal počet svojich zamestnancov aspoň zdvojnásobiť.
Rodové hľadisko
Ani ďalšie zistenia nie sú pre Slovensko potešujúce. Indikátor uplatňovania rodovej rovnosti sa zastavil na hodnote 3,5 zo 16-bodového maxima. Uplatňovanie rodovej rovnosti teda nie je ani vládnym záväzkom a nemá ani úroveň záväzného odporúčania. Konzultovanie novej legislatívy a hodnotenie existujúcej so zodpovedným odborom je len občasné.
Konkrétne metódy a nástroje uplatňovania rodovej rovnosti prakticky neexistujú. Rodové rozpočtovanie je síce teoreticky pripravené, ale neuplatňuje sa. Na viacerých ministerstvách sa realizuje iba v troch štátoch: Rakúsku, Francúzsku a Španielsku. O priebežnom hodnotení dosahov politík z rodového hľadiska môžeme vari snívať.
Slovensko vedie rodové štatistiky, ktoré sú dobre verejne prístupné prostredníctvom internetu. Hoci sú však štatistiky vo všetkých krajinách EÚ zozbierané, skutočne sa využívajú v ďalšej práci na politikách len v obmedzenej miere.
Výskum vznikol na popud litovského predsedníctva EÚ. Slovensko bude únii predsedať už v druhej polovici roku 2016. Spustí počas tohto obdobia nejakú zaujímavú iniciatívu v oblasti rodovej rovnosti? A bude mať vôbec kto?