Predstavte si, že naozaj diskutujete o tom, čo vás vo vašom okolí trápi, čo vám chýba alebo ako by ste spolu s ostatnými mohli aktuálny stav zlepšiť a výstupy z takýchto diskusií sú základom prijímaných politických rozhodnutí.
Aj takéto predstavy stoja za zavádzaním participatívnej demokracie do života politických inštitúcií na Slovensku. Prelomovým sa pri týchto snahách stal rok 2011. Bratislava ako prvé slovenské mesto začala experimentovať so zavedením participatívneho rozpočtu. Občania a občianky získali možnosť priamo rozhodnúť o prerozdelení časti verejných financií a o podobe verejného priestoru či služieb. Predmetom demokratickej voľby tak nie je len výber politických reprezentantov a reprezentantiek, ale aj veľmi konkrétne politické rozhodnutia.
Zavedenie participatívneho rozpočtu v Bratislave iniciovalo občianske združenie Utopia pred komunálnymi voľbami v roku 2010. Na základe odporúčaní Utopie si túto myšlienku osvojil vtedajší kandidát na primátora Milan Ftáčnik. Navrhoval, aby sa do konca nasledovného volebného obdobia výška prostriedkov rozdeľovaných priamo občanmi a občiankami vyšplhala na jedno percento mestského rozpočtu, čo by boli približne dva milióny eur. Podporila ju aj strana ďalšieho kandidáta na primátora Jána Budaja – Zmena zdola, ktorá navrhla, aby spočiatku ľudia priamo rozhodovali o dvoch percentách mestského rozpočtu a suma sa postupne mala zvyšovať.
Po voľbách sa primátorom stal Milan Ftáčnik a po dohode s OZ Utopia v júni 2011 odštartoval pilotný projekt participatívneho rozpočtu. Na základe jeho výsledkov poslanci a poslankyne mestského zastupiteľstva vo svojom uznesení z novembra 2011 poverili primátora, aby na participatívny rozpočet vyčlenil prostriedky z rozpočtu mesta. V prospech uznesenia hlasovalo všetkých 37 prítomných a prvý ročník participatívneho rozpočtu sa tak mohol začať.
Mesto Bratislava nezostalo osamotené, participatívny rozpočet sa postupne šíri do ďalších samospráv a dnes sa o jeho zavedenie usilujú aj v Ružomberku, Banskej Bystrici alebo v bratislavskej mestskej časti Nové Mesto.
Proces participatívneho rozpočtu prebieha celý rok a je otvorený pre všetkých. V prvej fáze sa od ľudí zbierajú podnety a nápady na využitie verejných financií. Tie sa potom triedia a spracovávajú do projektov. Keďže nápadov je vždy viac ako prostriedkov na ich realizáciu, občania a občianky musia rozhodnúť aj o tom, ktoré ich nápady budú podporené a ktoré nie.
Rozhodovanie obyčajne prebieha na verejných fórach, kde sa diskutuje o kritériách, podľa ktorých sa vyberajú najlepšie projekty, a nakoniec aj o výsledku celého procesu. Rozhodovanie je výhradne v rukách zapojených občanov a občianok. Vybrané projekty sa v nasledujúcom roku začnú realizovať. Po ich dokončení mesto verejne odprezentuje výsledky svojej práce.
Konkrétne verzie procesu sa v rozličných mestách líšia, je však nevyhnutné, aby sa celý proces kvalitne nastavil a naozaj čo najvernejšie mapoval vôľu a záujmy obyvateľstva. Inak sa môže z celého procesu stať fraška, participatívny rozpočet nebude plniť svoju funkciu a pozitívne efekty, ktoré by mal priniesť, sa neobjavia.
V Bratislave jeho realizácia narazila na niekoľko závažných problémov. I keď mestské zastupiteľstvo jednohlasne projekt schválilo, nikdy naň nevyčlenilo adekvátnu časť rozpočtu. V prvom ročníku to bolo 30-tisíc a v druhom 46-tisíc eur, čo je o rádovo menej ako pôvodne plánované jedno percento rozpočtu. Navyše, ani schválenú sumu mesto nebolo schopné uvoľniť bez komplikácií, a tak sa všetky občianske projekty nepodarilo dokončiť a obrovské množstvo práce vyšlo navnivoč.
Veľkým zlyhaním bola aj neschopnosť mesta pripraviť zrozumiteľnú komunikačnú stratégiu, ktorá by do procesu pritiahla čo najviac obyvateľov a obyvateliek, či vyčleniť úradníkov, ktorí by sa ich zapájaniu a spracovávaniu návrhov venovali systematicky. Problémy vyvrcholili, keď mestské zastupiteľstvo neprijalo pravidlá pre priebeh procesu participatívneho rozpočtu, ktoré vznikli na základe výsledkov pilotného projektu a pripomienok od zapojených občanov a občianok, primátora Milana Ftáčnika aj samotného mestského zastupiteľstva.
Veľká časť poslancov a poslankýň nesúhlasila s tým, aby sa rozhodnutie prijímalo na verejných fórach, čo je kľúčová súčasť participatívneho rozpočtu. Vzhľadom na mnohé nejasnosti prebiehal proces participatívneho rozpočtu pre rok 2014 s veľkými ťažkosťami a jeho kvalita výrazne utrpela.
OZ Utopia, ktoré dohliadalo na kvalitu procesu participatívneho rozpočtu, muselo nakoniec svoju spoluprácu s mestom ukončiť a nepovažuje výsledok posledného procesu za legitímny. Spor sa skončil prípravou nových pravidiel, zatiaľ však nie je isté, či výsledkom bude skutočný participatívny rozpočet, alebo bude participácia občanov a občianok okresaná natoľko, že sa o ňom nebude dať ani hovoriť. Už dnes je však isté, že návrh nových pravidiel vzniká bez výraznejšej participácie verejnosti, čo je pri snahe o jej posilnenie prinajmenšom veľmi zvláštne.
Napriek všetkým nedostatkom je otvorenie sa mesta ľuďom veľkým krokom vpred. Vďaka participatívnemu rozpočtu sa podarilo zrealizovať viacero zaujímavých projektov. Za všetky spomeňme aspoň oživenie bývalého kina Zora, ktoré sa po rekonštrukcii premenilo na kultúrne a komunitné centrum. Z chátrajúcej budovy sa stal priestor, kde sa znova stretávajú ľudia a odohrávajú zaujímavé udalosti. Ďalšími úspešnými projektmi bola napríklad obnova stromoradia na Račianskej ulici či výpomoc pri zriaďovaní komunitnej záhrady v Rači.
Aj keď nevieme, aká bude budúcnosť participatívneho rozpočtu v Bratislave, určite budeme mať s čím porovnávať. Bratislavská mestská časť Nové Mesto nedávno schválila pravidlá participatívneho rozpočtu, zriadila kanceláriu pre participáciu verejnosti, pravidelne organizuje verejné fóra a komunikuje s občanmi a občiankami. Zdá sa, že to, čo na mestskej úrovni vyvoláva neprekonateľné problémy, môže sa pri dostatočnej vôli vyriešiť veľmi rýchlo. A keďže sa blížia komunálne voľby, netreba zabúdať na to, že práve v nich môžete dať prednosť ľuďom, ktorých váš názor bude zaujímať aj po voľbách. Priestor pre vašu participáciu je otvorený, jej veľkosť a intenzita však budú závisieť aj od vašej aktivity.