Nie je pochod ako pochod
Na úvod vás ubezpečia, že si ľudí inak sexuálne cítiacich vážia – a pustia film Dva pochody od nie veľmi známeho režiséra Ing. V. S. Pri Dúhovom Pride sa zdôrazňuje výluka dopravy a policajná ochrana, účasť politikov sa nazýva „podporou“ v úvodzovkách.
Nasleduje idylka Pochodu za rodinu, pri ktorom zrejme nebolo treba vylučovať dopravu, policajti mali dovolenku a europoslankyňa Anna Záborská na ňom bola čírou náhodou.
Mgr. E. M. sa venuje vzťahu medicíny a homosexuality (vyradenie homosexuality z medzinárodnej klasifikácie chorôb sa zrejme udialo akosi omylom).
Vedecký diskurz obohacuje o výrazy ako „predhomosexuálny chlapec“ či „nadobudnutý homosexuál“. (Strašne rád by som vedel, na ktorej vysokej škole uznali tieto bludy za diplomovku.)
Svojský zmysel pre spravodlivosť
Ako inak, JUDr. M. D. má zmysel pre spravodlivosť. Zdôrazňuje, že ľudia sú si rovní a nikoho nemožno znevýhodňovať. Podľa jeho predstavy rovnosti si výhody, ktoré niekto získa uzavretím manželstva, môže rovnakopohlavná dvojica – „keď sa niekto rozhodne pre takúto formu vzťahu“ – upraviť množstvom zmlúv.
Pravda, k vysvetleniu, ako pacient v kóme podpíše splnomocnenie pre svojho partnera, sa nedostane.
Príspevok ThBibLic. R. J., PhD., o vzťahu Biblie a homosexuality znie pre nás, čo čítame aj knihy mladšie ako dvetisíc rokov, trochu odťažito, ale veda je veda, tá nepustí. Vo svetle výskumov nemôžu byť dvaja muži komplementárni.
Miernu suchosť prejavu teológa vyváži PhDr. M. R., PhD., ktorý by sa iste uživil aj v rámci malých javiskových foriem. Podľa neho treba život ľudí inak sexuálne cítiacich nasmerovať tak, aby bol v súlade s ľudskou prirodzenosťou. (Presnejšie, s predstavou pána M. R. o ľudskej prirodzenosti.)
Medzitým v inom svete…
Celé štyri hodiny venovali tí dobráci podujatiu, ktorého leitmotívom boli nešťastní ľudia a hlboké zranenia. A vonku zatiaľ bežal reálny život.
Dcéra mojej kamarátky za ten čas dvakrát prebalila svoje druhé dieťa, ktoré vychováva spolu s priateľkou. Na návštevu mali prísť ockovia ich dvoch detí, spokojná dvojica gejov.
Iné šťastné páry sa venovali príjemným činnostiam, pri ktorých sa cítili úplne komplementárne. Teplí herci hrali v divadelných predstaveniach, teplí maliari dokončovali svoje obrazy.
A iní gejovia a lesby riešili tragické rozchody a hlboké zranenia – práve tak ako heterosexuáli okolo nich.
Organizátorom zjavne záležalo na spätnej väzbe, a tak účastníkom rozdávali „dotazník spokojnosti“. Šiesta otázka znela: „Ako by mala ľuďom s homosexuálnymi sklonmi poslúžiť cirkev?“
Nuž, po prvé by mala prestať používať slovné spojenie „homosexuálne sklony“. A po druhé dať gejom a lesbám svätý pokoj.