Iba taký nevyžiadaný mailík
Je druhý február 2015 a vy ste už niekoľko mesiacov zahltení diskusiou na tému referenda. Nie je len akademická – výsledok referenda môže nadlho ovplyvniť život mnohých ľudí. Viete, že o ľudských právach sa nehlasuje, a veríte, že väčšina občanov hlasovať ani nepôjde.
Zrazu však dostanete čudný e-mail od neznámej odosielateľky, rádovej sestry. Posiela vám link na video, ktoré ktosi umiestnil na ruský server, aby naň „cenzori slovenských televízií“ nemali dosah. Zo zvedavosti si štvorminútové video pustíte.
Po idylických záberoch rodinného života sa objavia titulky: „To čo ste videli, bude len pekná spomienka, ak nebude úspešné referendum. A TOTO BUDE REALITA.“ Nasledujú zábery, na ktorých sociálni pracovníci v neurčenej krajine odoberajú z rodiny malé deti. Odohráva sa to za asistencie polície, teda legálne (týranie? sexuálne zneužívanie?).
Po úryvku z TV relácie Modré z neba na tému ojedinelého prípadu, keď u nás došlo k pochybeniu pri posudzovaní týrania v rodine, nasledujú ďalšie dramatické titulky: „Na Slovensku lov začína. Ak to nezastavíš už teraz, tak budú loviť aj tvoje deti. A nikto nebude na vine, len ty a tvoja ľahostajnosť. 7. februára to môžeš zmeniť. Úspešné referendum to môže zastaviť.“ Pozriete si video ešte raz. Vyzerá to, že niekto šíri poplašnú správu. A tak podáte trestné oznámenie.
Pre únosy sa plašiť netreba
Zakrátko vás predvolajú na výsluch. Mladá policajtka sa vypytuje, počúva, no zjavne má problém s prenesením vašej výpovede do písomnej podoby. Vaše vyjadrenia sa okliešťujú, strácajú údernosť. Ale nemôžete predsa policajtke diktovať ako malému decku. Upokojuje vás, že najvýznamnejším dôkazom je predsa samotné video.
Poštou vám príde uznesenie, že policajtka trestné oznámenie odmietla. Konštatuje, že „na posudzovanie predmetného videa z obsahovej stránky sú v prvom rade príslušné iné orgány“. Prečo sa na ne neobrátila, a zhodnotila video sama?
Policajtka považuje za orgán príslušný na posúdenie predmetného videa Radu pre vysielanie a retransmisiu, ktorá sa zaoberá vysielaním licenciovaných rozhlasových a televíznych staníc. Konštatuje, že šírenie poplašnej správy musí zasiahnuť „aspoň časť obyvateľov nejakého miesta“.
No veď hej, ale akú časť obyvateľov video zasiahlo? V samotnom e-maile počet adresátov nevidno, pretože boli uvedení v skrytej kópii. Nie je úlohou polície zistiť, koľko ich bolo? Zrejme netreba, lebo: „Samotné video je vecou uhla pohľadu naň, najmä toho, čo zobrazuje. V každom, kto mal možnosť ho vzhliadnuť, mohlo vyvolať rôznorodé i celkom opačné pocity, predstavy, dojmy a názory.“ „Ide o subjektívnu záležitosť založenú na individuálnej predstavivosti“, „video neobsahuje žiadne nevhodné, porušujúce či zavrhnutiahodné scény a komentáre“.
A tu sa už vážne zamyslíte: titulky, ktoré hovoria explicitne, v oznamovacích vetách, sú záležitosťou vašej predstavivosti? Ale ono je to jedno, lebo „nie je cieľom orgánov činných v trestnom konaní kriminalizovať spoločnosť bezdôvodným trestným stíhaním osôb za ich účasť v predvolebnej alebo predreferendovej kampani“.
Lenže zákon o spôsobe vykonania referenda pojem „predreferendová kampaň" nepozná. Kde ho policajtka zobrala? Posudzujú sa činy inak, ak sa dejú v „predreferendovej kampani“ a mimo nej?
Rozum vám zastane aj nad konštatáciou, že „konanie osôb vo videu nepripomína skutkovú podstatu žiadneho trestného činu“. Jasné, že nie, ale to ani nikto netvrdil. Ide v ňom „len“ o účelové pospájanie navzájom nesúvisiacich obrazov (zrejme bez vyrovnania autorských práv) a ich opatrenie lživým, manipulatívnym komentárom.
Slovné spojenie „loviť deti“ nie je bežnou súčasťou salónnej konverzácie, pripomína poľovnícku terminológiu. Táto „hrozba“ sa prezentuje ako istota, ktorá nastane, ak referendum nebude úspešné. Referendum úspešné nebolo a na Slovensku sa žiadny lov na deti nezačal.
Privoľné hodnotenie dôkazov
Keďže ani trojstranové odôvodnenie vás nepresvedčí, že nedošlo k šíreniu poplašnej správy, podáte proti uzneseniu sťažnosť. Prokurátor okresnej prokuratúry o nej rozhodne o päť dní. Dáva za pravdu „policajtovi“ a vašu sťažnosť zamieta. Zostáva vám iba dúfať, že vie prečo, lebo právnickému ptydepe nerozumie nikto.
Povážlivé však je, že aj on vyhlási očividný fakt, že javy, o ktorých vypovedá predmetné video, vôbec nesúvisia s referendovými otázkami, za vašu „individuálnu a subjektívnu konštatáciu“. Zaujme vás aj výraz „voľné hodnotenie dôkazov“ – nakoľko voľné môže byť? Z celého rozhodnutia je zrejmé, že prokurátor predmetné video vôbec nevidel. Paragrafy a odseky mu však pekne sedia.
Nie ste právnik, a tak neviete posúdiť vecnú stránku príslušných uznesení inak ako zdravým sedliackym rozumom. Ale hlodá vo vás červík pochybnosti. Policajtka, ktorá vec posudzovala, zjavne nepozná, alebo nevie „prečítať“ zákon o vysielaní a retransmisii, ani zákon o spôsobe vykonania referenda.
Kde je potom záruka, že dobre ovláda iné zákony, na základe ktorých rozhoduje? Prokurátor napíše vetu, ktorá je v zjavnom rozpore s realitou. On je proti subjektívnym konštatáciám imúnny?
Jeden predvolebný tip
Zdá sa, že v našej krajine môžete akémukoľvek počtu osôb v ich súkromných mailových schránkach oznámiť, že ak čosi, čo vôbec nie je ich povinnosťou, neurobia, stanú sa oni alebo ich blízki obeťami trestného činu. Nebude to ani šírenie poplašnej správy, ani vyhrážanie a orgánom činným v trestnom konaní to bude „egal“. Môžete pritom použiť zábery súkromnej televízie a nebude to porušenie autorských práv.
Budúci rok nás čakajú parlamentné voľby. Pojal som podozrenie, že každému, kto sa na nich zúčastní a bude voliť dnešnú štátostranu, unesú neznámi páchatelia manžela/manželku, partnera/partnerku. Rozmýšľam preto, ktorá moderátorka by mohla v nenútenom klipe národu oznámiť, že sa to udeje a že páchateľmi budú (napríklad) heterosexuálni muži s ryšavou farbou vlasov.
Zháňam tiež šikovného filmára, ktorý by toto varovanie zostrihal do sugestívneho videa. Potom by som ho mohol rozposlať čo najväčšiemu počtu ľudí, ktorí vôbec netušia, že existujem. Rád by som vedel, či by to polícia a prokuratúra vyhodnotili rovnako ako v prípade „referendového“ videa.