Mám dve občianstva, v treťom štáte žijem, doma hovoríme s manželom jazykom štvrtej krajiny. Ten však nie je rodným jazykom ani pre manžela. Kto si vygúgli moje meno, pochopí hneď. Kto nie, tomu napoviem, že ani farba našej pokožky nie je rovnaká.
Vraj v tom máte zmätok? A to ste ešte neboli u nás na grilovačke. Niekto pije, niekto nie, všetci vyzerajú rôzne, sú inak oblečení, nehovoriac o viere, občianstve a pôvode. Nik nepozná jazyky všetkých prítomných, i keď veľká väčšina hovorí lepšie či horšie viac ako jedným. Nie, nie je to školským vzdelaním, jednoducho to priniesol život.
A tak to mám vo všetkom. Za tie roky som prestala „kultúrne“ odlišnosti vnímať. Všetci sú pre mňa ľudia. Rovnako iní. Obal sa stratil. Mám skvelý život a ďakujem Bohu, že mi ho umožnil poznať. A žiť.