Bezpečný odstup
Utrpenie ľudí zo Sýrie a z celého Blízkeho východu, ktorí zomierajú celé roky vo vojnových konfliktoch, začali mnohí obyvatelia Európy vnímať až v momente, keď sa stovky ľudí topili na preplnených člnoch pri európskej pevnine. Až vtedy, keď tisíce ľudí začali putovať stovky kilometrov z pekla, zo svojich zničených domovov, aby tu našli útočisko. Až vtedy začali silnieť hlasy politikov, ktoré prízvukovali nutnosť riešenia problému na mieste jeho vzniku. Rovnako vyčíňanie takzvaného Islamského štátu mnohí sledovali s pocitom bezpečného odstupu. Keď ISIS masakroval celé kurdské dediny a kurdskí bojovníci a bojovníčky celé mesiace tvrdo vzdorovali iba s mizernou pomocou zahraničia, takmer nikto z ľudí, ktorí dnes majú na „svojom“ Facebooku francúzsku vlajku, vtedy nevyjadroval svoju solidaritu. Nezvolávali sa narýchlo summity G20, aby sa v čo najkratšom možnom čase dohodol spoločný postup zásahu.
Útoky v Paríži boli hnusnou vraždou nevinných ľudí a v tomto zmysle boli útokom na civilizovaný svet. Na druhej strane je otázka, či môžeme nazývať hodnotami civilizovaného sveta túto dlhoročnú ignoranciu zo strany politikov, ignorovanie vojnových konfliktov a ich priamu či nepriamu podporu. Iba Francúzsko podľa Štokholmského medzinárodného inštitútu pre výskum mieru vyviezlo za posledných päť rokov do nestabilných krajín Afriky a na Blízky východ zbrane v hodnote 15 miliárd eur.
Lepšia prevencia
Ak teraz časť európskych lídrov uvažuje o vyzbrojení každého policajta útočnou puškou ako o preventívnom opatrení pred podobnými útokmi, možno by sa v prvom rade mali zamyslieť nad tým, či by lepšou prevenciou nebolo zamedzenie vývozu zbraní do nestabilných oblastí a nedemokratických krajín. Či by lepšou prevenciou nebolo, ak by sme k mnohým krajinám nepristupovali ako k európskym smetiskám či ako k baniam a zásobárňam ropy pre potreby tzv. západného sveta. Či by lepšou prevenciou nebolo, keby západné firmy nepristupovali k obyvateľom a obyvateľkám tretieho sveta ako k lacným pracovným nástrojom, ale ako k rovnocenným ľuďom.
Civilizovane žiť
To, čo potrebujeme, nie je iba zásah voči Islamskému štátu, ale aj zákrok voči našej vlastnej mentalite. Ak sa aj totiž podarí zničiť Islamský štát, no nezmení sa náš prístup k zvyšku sveta, príde niekto iný. S inou symbolikou, no s rovnakými metódami. Ak teda hovoríme o hodnotách civilizovaného sveta, tak je najvyšší čas, aby sme ich už naozaj začali aj žiť.