Nie je priznanie ako priznanie
Médiá o veci informovali zväčša v podobe agentúrnych správ bez závažnejších komentárov. Mnohé z nich použili v titulkoch slovné spojenie „priznal sa k homosexualite“ – márne sú snahy aktivistov, ktorí si môžu aj ústa zodrať vysvetľovaním, že človek sa môže priznať ku krádeži alebo k nevere, teda k negatívnym činom či javom, medzi ktoré homosexualita nepatrí. (Adekvátne sú výrazy „prihlásiť sa k homosexualite“, „zverejniť svoju homosexualitu“.) Podstatné však je, čo nasledovalo: Charamsa prišiel o svoje postavenie v Kongregácii pre náuku viery, o možnosť vyučovať na pápežských vysokých školách a zároveň nútene prestal byť kňazom.
Nový Manifest oslobodenia
Medzi výčitkami, ktoré cirkevná vrchnosť adresovala Charamsovi, bolo aj „nevhodné“ načasovanie jeho počinu v predvečer synody o rodine. Nechajme bokom otázku, aké načasovanie by považovali vatikánski hodnostári za primerané, lebo dôležitý je skôr obsah jeho vystúpenia, a to obsah vnútorný, nie vonkajší. Je jasné, že Charamsovi nešlo o to, aby verejnosti vnucoval informácie o svojom súkromí a predviedol svojho partnera. Oveľa podstatnejší je Nový Manifest oslobodenia, ktorý zverejnil – otvorená výzva pápežovi a cirkvi na revíziu postoja k homosexuálom. Je to neveselé čítanie, ktoré poukazuje na marginalizáciu, stigmatizáciu a tzv. mäkkú perzekúciu LGBTI osôb zo strany katolíckej cirkvi, tiché schvaľovanie trestnosti homosexuality či pochybných spôsobov jej „liečby“, pokusy o zasahovanie do legislatívy demokratických štátov, ktoré zakotvujú postavenie LGBTI ľudí v právnych normách. Cirkev má faktickú („oprávnenú“) diskrimináciu týchto ľudí dokonca zakotvenú v celom rade dokumentov!
Hlas ľudu, hlas Boží
„Odkiaľ cirkev vie, čo je naším utrpením a problémom? Nie je ním sexuálna orientácia, ale homofóbia cirkvi. Učenie katechizmu je hanlivé, nehľadiac na to, že samotná definícia homosexuality je nedostatočná, ak nie úplne klamlivá. Klamlivá je aj analýza situácie homosexuálnych osôb,“ uvádza vo svojom manifeste Charamsa. Otázka znie: Komu to prekáža? Prekážať by to malo predovšetkým veriacim LGBTI ľuďom, ktorých sa to priamo dotýka. V širšom ponímaní však ide aj o otázku ľudských práv, ktoré si zakrátko pripomenieme pri príležitosti ich medzinárodného dňa (10. december). Práva žien si vybojovali ženy, proti diskriminácii černochov museli zabojovať černosi a ani za teplých katolíkov to zrejme nikto iný neurobí. Hoci cirkev nie je demokratická inštitúcia, ak to myslí s láskou k blížnemu aspoň trochu vážne, mala by hlasu zdola rozhodne načúvať. Vox populi, vox dei.