Pocit nezvratnosti spoločného európskeho „priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti“ padol. Pred ľudskoprávnymi organizáciami tak stojí otázka, ako usmerniť verejnú diskusiu, aby sa vrátila k podstate problémov a hľadaniu riešení. Jednou z ciest je klásť dôraz na spoločné hodnoty, zameranie sa na ľudí a ich príbehy, nie „iba“ na zákony a politiky.
Ak založíme diskusie o postavení LGBTI ľudí v spoločnosti na tom, čo máme spoločné, je ťažké ich vyčleniť ako tých druhých, iných ako my. Zároveň je ťažšie poprieť alebo ignorovať každodennú nespravodlivosť, ktorej LGBTI ľudia čelia.