„Šport prispieva aj k prekonávaniu pohodlnosti, a teda k budovaniu vytrvalosti, cieľavedomosti a sústredenosti. Rovnako aj čítanie si vyžaduje tréning, pravidelnosť a koncentráciu,“ vysvetlilo ministerstvo.
Deti si budú chuť do čítania trénovať športom. Táto myšlienka hodná tesania do kameňa by mohla platiť aj opačne. Moje zlenivené telo s hlbokým odporom k športu vyliečim pravidelným a koncentrovaným čítaním. Päť rokov čítania a budú tehličky.
Návrh na nový návrh
Už bývalí ministri školstva Peter Pellegrini aj Dušan Čaplovič potvrdili, že sa s čitateľskou negramotnosťou našich žiakov niečo urobiť musí. Vznikol nepoužiteľný návrh Štátneho pedagogického ústavu na riešenie zlých výsledkov žiakov v PISA testoch. Jediné, čo sa z neho dalo použiť, bol návrh urobiť ďalší návrh. Nazvali ho Národná stratégia zvyšovania úrovne čitateľskej gramotnosti a tvoril sa za ďalšieho exministra Juraja Draxlera.
Tu vznikol nápad, že sa školský rok 2016/2017 stane Rokom čitateľskej gramotnosti a že túto kampaň rozšíria, povedzme, o beh. Topiaci sa úradníci zúfalo hľadajú slamku, a hľa, nájde sa šport, a ako legendárny skokan o žrdi Sergej Bubka sa ministerstvo od tej slamky odrazí a letí – kdesi hlboko popod latku, úplne mimo doskočiska.
Deti nečítajú, pretože nešportujú?
Nebude to skôr tým, že každému tretiemu dieťaťu mama ani otec v živote nečítali rozprávky? Ako majú uveriť, že čítanie je radosť, keď nikdy tú radosť nepocítili a nevideli dospelého, ktorý čítanie potrebuje k životu ako soľ?
Keď ani pani učiteľka nemá čas im čítať? A čo ôsmaci? Majú vo vyučovaní hodinu, kedy si môžu čítať z domu prinesenú knihu? Diskutovať o nej? A čo knihy? Sú v školách príťažlivé knihy? Viac ako polovica škôl nemá školskú knižnicu. A mnohé z tých, čo ju majú, roky nekupujú knihy. Niet začo.
Po kritike to chce radu
Povedzme, že na vzdelávanie učiteľov pozvite lektorov a učiteľov praktikov z Česka, tí čitateľskú gramotnosť a kritické myslenie „robia“ so svojimi žiakmi každý deň. Alebo odtiaľ privezte mimoriadny projekt „Dílny čtení“, kde si žiaci v rámci vyučovania čítajú na pokračovanie knihu podľa vlastného výberu a potom nad ňou uvažujú.
Sú aj rady, ako podporovať čítanie nešportovaním. Ale komu ich adresovať, keď ministerstvo na návrhy odpovedá: „Dovoľujeme si vás uistiť o tom, že problematike školských knižníc venuje ministerstvo školstva dlhodobo primeranú pozornosť rovnako ako aj problematike rozvíjania čitateľskej gramotnosti." Nuž som uistený. Kým príde iná odpoveď, idem si čítať. Hádam bez svalovice.