Vedeli ste však, že sa do zbierky spodnej bielizne pre utečenky v provizórnom tábore Idomeni zapojilo tak veľa ľudí, že časť podprseniek a nohavičiek putovala do slovenských centier pre matky v núdzi, keďže sa vyzbieralo viac kusov, ako bolo potrebné? Že na Slovensku máme firmu, ktorá sama od seba darovala do zbierky gumových čižiem 1 000 párov? Že ma ako dobrovoľníčku na hraniciach niekoľkokrát za týždeň kontaktujú neznámi ľudia a pýtajú sa, ako môžu pomôcť? Na Slovensku je veľa dobra, ktoré ma naučilo, že je mlčanlivé. Nemá potrebu chvastať sa či verejne vykrikovať ako tí a tie, čo píšu spomínané nenávistné komentáre. Veru, dobro tu je. A je tiché.
Obliekli sme utečenky
„Bodaj by pomrzli. Škoda, že sa ich neutopilo viac,“ Aj takéto komentáre som čítala na margo ľudí utekajúcich pred vojnou. Veľa z nás má o väčšine Slovákov a Sloveniek obraz ako o nenávistných xenofóbnych ľuďoch.
© Autorské práva vyhradené