Depeša
Prezident s hlavou v oblakoch
INGRID BROCKOVÁ: Prezident Petr Pavel poňal prianie k veľkonočným sviatkom s nadhľadom. Sadol si do lietadla a preletel ponad krajinu.
Muž slávny povesťou, ale ešte viac činom
HANA KOVÁČOVÁ: Kdekoľvek sa vo svete ocitneme, dostaví sa radosť a hrdosť zároveň, keď narazíme na stopy rodákov. Mne sa to stáva veľmi často, keď v Záhrebe prechádzam popri jednej z jeho dominánt, parku Maksimir.
Zostane Rakúsko „večne“ neutrálne?
JOZEF POLAKOVIČ: Švédsko a Fínsko sa stali súčasťou NATO. V tejto súvislosti sa natíska otázka týkajúca sa budúcnosti jednej z mála zostávajúcich neutrálnych krajín EÚ, susedného Rakúska.
Taliani - národ, ktorý má kultúru v DNA
KARLA MATIAŠKO WURSTEROVÁ: Je kultúra životne dôležitým a určujúcim faktorom toho, ako komunity a národy reagujú a rastú? Zdravá, rozkvitajúca kultúra je pozitívnym odrazom rôznorodej, tolerantnej, otvorenej a kultivovanej spoločnosti. Tá talianska je presne taká.
Predpoveď pre sever: jasno až polojasno, od východu nemožno vylúčiť mráz
IGOR SLOBODNÍK: Ktoré témy dnes hýbu Dánskom? Jedna téma dominuje: od začiatku roka ústavní činitelia upozorňujú, že doba čerpania mierovej dividendy je za nami a Ruskom vyvolaný konflikt, najväčší na pôde kontinentu od skončenia 2. svetovej vojny, môže zasiahnuť aj sever.
Spoločný sused - Ukrajina. Pohľad (z) Poľska
ANDREA ELSCHEKOVÁ MATISOVÁ: Obrovské protesty poľských poľnohospodárov a prepravcov, ktoré blokujú priechody s Ukrajinou, sú už vážnou výzvou. Komplikovaná je aj spoločná história.
Slovensko je úspešná krajina, na svojho nobelovca však ešte čaká
ĽUBOMÍR ČAŇO: Aj keď nám je určite ľúto, nezáviďme iným krajinám, že majú laureátov Nobelových cien, výsledky ich práce a objavov slúžia predsa nám všetkým, pre dobro ľudstva.
Ako prezentovať Slovensko v Čechách?
INGRID BROCKOVÁ: Po oslavách 30.výročia vzniku Slovenskej republiky sa tento rok nesie v znamení 20. výročia vstupu Slovenska do Európskej únie, Severoatlantickej aliancie a 15. výročia od vstupu do eurozóny.
Sochár a svetoobčan zoči-voči spisovateľovi
HANA KOVÁČOVÁ: Chorvát Ivan Meštrovič patrí k najvýznamnejším osobnostiam sochárskeho umenia 20. storočia.
Krátka švajčiarsko-davoská, nielen športová, reflexia
ALEXANDER MICOVČIN: Švajčiarsko - čo prvé napadne čitateľom pri vyslovení názvu tejto krajiny? Vysoko pravdepodobne banky, čokoláda, hodinky, hory, neutralita, referendum..
Taliansko v demografickej pasci – hľadanie cesty von
KARLA WURSTEROVÁ: Za posledných desať rokov sa v krajine zredukoval počet obyvateľov o 1,5 milióna. Každý rok akoby nenávratne zmizlo celé stopäťdesiattisícové mesto.
Na krásnom modrom Dunaji
JOZEF POLAKOVIČ: Po stáročia bola Viedeň kultúrnym centrom našej časti Európy. Štedré mecenášstvo habsburskej dynastie a aristokratov vytváralo žičlivé prostredie pre umelcov.
Kráľovstvo za... republiku?
IGOR SLOBODNÍK: Je istou iróniou „slovenského storočia“, že Štefánik ako jediný z trojice zakladateľov ČSR uprednostňoval, aspoň v začiatkoch nového štátneho útvaru, formu konštitučnej monarchie.
Ako sa Švédsko stane novou jadrovou veľmocou
ĽUBOMÍR ČAŇO: Švédsko nezačalo budovať nové sily na odstrašenie agresora, ostáva pri mierovom využívaní jadra. No s úplne novým politickým dôrazom na masívny rozvoj jadrovej energetiky!
Mnohonárodná stopa Slovákov a Čechov v Chorvátsku
HANA KOVÁČOVÁ: Československá brigáda - najväčšia menšinová jednotka v Európe, mala výrazný mobilizačný význam pre národnooslobodzovací boj na území dnešného Chorvátska.
Rakúsko: tak blízko a predsa tak ďaleko
JOZEF POLAKOVIČ: Píše sa rok 1989. Je nedeľa, 10. december. Medzinárodný deň ľudských práv a slobôd. Pred mesiacom padol Berlínsky múr.
Trikrát a dosť. K dopravným prepojeniam s Poľskom
ANDREA ELSCHEKOVÁ MATISOVÁ: Poľsko za ostatných päť rokov má z regiónu V4 najlepšie hospodárske výsledky, zažíva boom a stáva sa centrom, ktoré priťahuje biznis i turistov.
Taliansko a Afrika – rovný s rovným?
KARLA WURSTEROVÁ: Ústredné postavenie afrických krajín pri riešení energetickej krízy dáva Taliansku novú strategickú úlohu v spolupráci medzi Afrikou a Európou.
Oslavy vzájomnosti
INGRID BROCKOVÁ: Jedinečnosť slovensko-českých vzťahov, ich bohatosť a intenzita, pretrvávajúce už viac ako storočie, je dôvodom na oslavu.
Švédsko štokholmským syndrómom rozhodne netrpí
ĽUBOMÍR ČAŇO: Určite ste už počuli o štokholmskom syndróme. Je to psychická reakcia, keď sa rukojemník začína identifikovať s únoscom, prejavuje mu súcit a porozumenie, v krajnom prípade ho až chráni a schvaľuje jeho skutky.
Človek človeku človekom
IGOR SLOBODNÍK: Prvá polovica októbra je v Dánsku sezónou pripomínania si pre túto krajinu ústrednej udalosti 2. svetovej vojny – záchrany prakticky celej židovskej komunity.
Hodina dvanásta: boj s dezinformáciami nemožno odkladať na zajtra
KARLA WURSTEROVÁ: Žijeme v bezprecedentnom svete, keď informácie nevídaným spôsobom naberajú na sile. V pozitívnom i negatívnom vnímaní. Sociálne siete sa stali našimi základnými každodennými potrebami.
O „vzácnej“ slovenskej odolnosti voči tolerancii
ĽUBOMÍR ČAŇO: Len 31 percent z nás si myslí, že LGBTI+ komunita by mala mať rovnaké práva ako heterosexuálna väčšina.
Slovenčina a chorvátčina, také blízke (a také vzdialené)
HANA KOVÁČOVÁ: Okrem češtiny nepoznám iné duo bližších slovanských jazykov. Spoločná história našich národov a nepochybne aj súčasnosť sa na nich podpísali tak, že si v základnej komunikácii rozumieme aj bez tlmočníka.
Bývanie verzus vyľudňovanie
JURAJ TOMAGA: Často dostávam otázku, ktoré sú najpálčivejšie výzvy dnešného Španielska. Je ich viac. Sú však dve, ktoré sú tak pod Pyrenejami, ako aj pod Tatrami podobné. Tou prvou je bývanie.